Nedávno aj dávno súdruh Jakeš polemizoval o revolúcii. Že žiadna nebola. Pred pár dňami dodal tento 92 ročný pán či viac súdruh, zostal im verný, že to bolo spiknutie ŠTB. Rozhovoril sa. Generál ho chápe, má svoj vek, každý rok to interpretuje inak. Generál je hrdý, že tu bola len falošná obeť, mrtvý študent Šmíd sa našiel a vypovedal v Televízií, ako ho obišla smrť. Nepomohlo to, davy vystúpili a presadili slobodné voľby, ktoré TK ospevuje v pesničke Pánubohudooken. Škoda včera nezaznela. Je to výborný text. Každý by ju mal počuť, keď sa schyľuje k slobodným voľbám. Ak má volič ísť k urne a nemyslieť, koho chce zvoliť, je trestaný každé štyri roky......Tak snad mě nekdo vodstřelí!...citujem posledné slová textu. Som rád, že sa tak nestalo, ani včera. Bola by to
Revolúcie vraj vyzerajú vždy krvavo...ideálne, keď pri tom vznikne aj nová Zástava, Hymna a niekde stihnú spísať alebo len doplniť Ústavu. Armádu už väčšinou majú. Máš armádu, keď voláš po revolúcii, pýtam sa jedného, ktorý si tiež oneskorene spomínal, čo to je tu za život po 25 rokoch od „Nežnej“? V roku 1968, nechcel prvý tajomník počúvať a riadiť sa marx-leninskými ideálmi, už vedel prečo, zažil Interheľpo, zažil päťdesiate roky, keď stačilo ukázať prstom a zmizli ste zo sveta alebo minimálne do sadistického, či radioaktívneho tábora. Veru zo strachu ľudia ukazovali horlivo, aby neukázali práve na nich, pretekali sa až tak, že tu skoro nikto potom nerobil v očakávaní zázraku radšej nič do politiky, poslušne sa dvíhali 100% hlasovania a volenia aj bez čítania programu alebo skresleného životopisu. Vtedy sa našiel politik, verný krvavej revolúcii, dal dohromady partiu, ktorá napísala pozývací list. Už mali armádu. No v kritickej chvílke, nemal kto vymenovať novú vládu. Vrchný veliteľ vedel, koľko krve sa muselo preliať a dokonca aj nezmyselne, aby potom museli končiť paniku za nepripravené útoky, strieľaním do vlastných, ktorí si mysleli, že ústupom si zachránia život. Odvtedy si toho politika pamätám, v časopise Zápisník na titulnej strane bol ovešanými desiatkami vysokých vyznamenaní. Naživo som ho za tmavými záclonkami rýchlo idúceho veľkého Zilu nemohol vidieť, keď išiel okolo mňa na svoju chatu v Jizerských horách.
Ľudia sa musia dohodnúť. Už sa nemožno riadiť heslom o 40 ročnom blúdení a zabúdaní, o zmene myslenia a výmene generácií. Zverstvá boli v posledných sto rokoch, tak zdokumentované, že Zlo musí nájsť poslednú inštanciu, Múzeum. Sú nekonečné možnosti na Dohodu o nekrvavých riešeniach. Politik, čo do svojho prejavu dá vetu o diplomatických klamároch, by mal okamžite skončiť. Všetci mu to musia, na celom svete, dať najavo.
Hudba a text, je dnes ako aj v minulosti revolučným nástrojom. Politik svoju zradu pripustil a opísal až po svojej smrti. Súdy mu ju nechceli dokázať. Nechali ho v pokoji dožiť. Politik predsa za nič nemôže, pamätám si, že kričal za svojím plotom v roku 1990 akémusi davu ľudí. Nechcel, aby ho niekto zaradil do skupinky zvanej ONI.
TK mal včera neskutočnú energiu. Nalieval ju vyše tri hodiny do našich hláv, do našich tiel, ako kedysi Karel Kryl. Nezabúdajme na každodenné povinnosti, aby nám nikto nemohol povedať, že sme ako ONI. Nepredávajme im svoju dušu, nebudeme potrebovať žiadnu revolúciu. Je v silách každého, kto má zdravé ruky, nohy, aby si aspoň doma urobil poriadok. Dobre naladený, ako po včerajšom zaujímavom koncerte Tomáša Klusa, môžeme robiť denne správne, hoci aj revolučné rozhodnutia, ONI sa potom určite stratia a Slováci ožijú. V hymne to už predsa máme aj uzákonené. Básnici, to vždy vedeli trefne cítiť.
