Pokiaľ siaha moja pamäť, nikto proti dodávkam zbraní akémukoľvek hrdlorezovi,
kdekoľvek na svete pred rokom 1989 neprotestoval. „Proletári všetkých krajín spojte sa!“
"Zabíjajte v mene Lenina" mohol znieť preklad hesla vedeného každý deň na stránkach oficiálne tlače Pravda-Rudé Právo, Práca. Kuba, Maroko, Alžírsko, Líbya, Sýria, Egypt, Angola, Mozambik, Kórea, Vietnam, Etiópia, Sudán, Jemen, Irak, India, do Bolívie išli priamo od nás "partizáni".... Utŕžili sme hanbu, že vyzbrojujeme každého násilníka, ktorý nás požiada o pomoc v národnooslobodzovacom boji za nezávislosť hlavne od USA (pušky, kanóny, lietadlá, míny, Semtex, nástražné systémy-priame atentáty, únosy...)či školíme teroristov, čo prevracajú všetky štáty hore nohami,
lebo imperializmus, kapitalizmus a vykorisťovanie.
My chceme predsa len ten mier a užívať si paláce, jachty, poľovačky, ženy, víno, vodku a spev Karla Gotta, ten sa ovšem páčil skoro každému. Bol to talent.
Aj tak je všetko naše národnosocialistické s vidinou že tu raz bude dokonalý komunizmus so všetkými vymoženosťami všetkým podľa potrieb, ale zásluh v prvom rade, lebo článok č.4 Ústavy! Aké to bolo a je stále pokrytectvo, svedčí aj film režisérky Sedláčkovej, „Praha v službách Moskvy...“, za zásluhy dostáva zločinec Kaddafi Rad Bieleho leva od Gustáva Husáka ukazuje dobový záber z filmu, ako charakteristika štátu s najvyššou podporou každému kto platí dolármi, librami či inou "tvrdou" menou. Naša vtedy po vytlačení v Moskve v roku 1953 podozrivo zmäkla.
Hanbu bude mať vždy útočník, a ten ju už má ako vyhlásený zločinec Putin. OSN to len potvrdilo a my vieme, aký je klamár a zabijak opozície a kritiky v priamom prenose. Posielame výdatnú pomoc konečne na správnej strane!