Citujem: „I keď so statusom Matúša Šutaja Eštoka nemožno súhlasiť a chápeme postup poškodených....niečo tu nesedí. Išlo skutočne o spravodlivosť?“
Pán Daniš, verím že beriete novinárčinu, ako životné poslanie. Niektorí nevedia čítať nieto písať, niekomu stačí preletieť titulky Nového času Pravdy a má nadlho vytvorenú teóriu mysle, svoju spravodlivosť „ukotvenú“ v podvedomí a skutočne potom vec berú vážne a dajú Vám za pravdu.
Čo Vám nesedí? Prečo ste nereagovali takto pri tých viac ako 26 000 zmeškaných rozsudkoch, ktoré sú evidované na Slovensku? Tento Vám nesedí!?!
Máte rádi ministra vnútra? Máte radi túto vládu a jej ministerské kroky MŠE pomsty, ako „silovo“ odstavuje Čurilovcov napriek rozhodnutiam súdov o ich bezúhonnosti. Sú odstavení z práce, ktorá živí ich rodiny a sú skutočne v komplikovanej situácii. Minister k tomu volí neprimeranú, škodlivú kritiku a neváži slová.
Vy skutočnú pravdu relativizujete, až v podstate zaujato. Mali by ste byť však zaujatý pre jednu jedinú PRAVDU. Minister prekročil mieru spravodlivosti a podľa všetkého zneužíva svoju funkciu, aj v tomto takmer jasnom zákonnom rozsudku a prípade, snaží sa politicky rozhodnúť a narušiť princíp rovnosti.
Žiaľ noviny „Pravda“ sa tvária, že sú kritické voči životu v demokracii a vyhovovala im doba minulá, kedy to bola téma jediná spravodlivá.
Pravda by rada, keby sa vrátila do „starých pravdivých cenzurovaných koľají z jednej strany“. Iné z týchto súčasných textov a diskusií vedených pod Vašou hlavičkou nevychádza.
Slovo má silnú váhu, vykríknuté verejne na ulici a šírené masovo v médiách, už klasicky vytvára politiku hlavného prúdu.
Stretnúť človeka s Aspergerovým syndrómom nás upozorní, že si máme dávať na slovo, tón hlasu, reč tela, mimiku vyslovene veľký pozor, aby naše dobré úmysly a zámery, neboli prečítané ešte horšie, akoby sme si kedy mohli predstavovať. Neprimerané reakcie sú dnes vyhodnocované na najvyššej úrovni, ako terorizmus a to by sme predsa nikto nechceli, aby sa tu teroristi, rojili ako včely.
Končím odkazom na dnešný článok a staronovú divadelnú hru, ktorá má dnes aktuálne premiéru a ide na jadro veci.
Takže tu je výborný článok: „Týždeň v práve Rada Procházku v denníku N“, ktorý tému „Bum bác a je to“ riadne až po sťažnosť na Ústavný súd vyčerpal a dôvodí, že minister nemá šancu, kedže všetko robí z vlastnej vôle a denne nás o tom presviedča, akoby chcel opäť nastoliť cenzúru jednej strany.
A verím, že uvedenie moderne a aktuálne poňatej hry od J.B. Moliera „Tartuffe“, ktorá má dnes premiéru v Slovenskom komornom divadle v Martine v réžii Anny Klimešovej, Borisa Jedináka a kol., ktorej generálku som včera videl, zobudí ľudí s kritickým myslením viac, ako tieto zlátaniny denníka Pravda, kedže klamať sa nemá, pravda bolí.
