Navštívil som istú krajinu, kde som hľadal očividné desiatky rokov propagované problémy. Našiel som ľudí, ktorí si vedia pozrieť do očí, našiel som ľudí čo vedia bezodplatne pomôcť, našiel som fungujúci systém, ktorý vie, že nikto sa nenarodí so super schopnosťami, potrebuje poradiť a našiel som kritické miesta, kde vždy bol profesionálny pomocník.
Slovensko. Idem po chodníku smerujúcom na pešiu zónu, chodník je široký, po okrajoch búdky s občerstvením, novinami. V tom z boku od stánku s novinami sa vyrúti žena v stredných rokoch 180°stupňovou otočkou od búdky s dopredu natiahnutou rukou s časopisom, na tej istej ruke kabelka, v druhej zväzok rukavíc s ktorým celým sa hrabe v kabelke...nestihol som uskočiť a tak časopis po mojom náraze plecom, vyletel na zem. Prepáčte, poviem a zohnem sa poň, aby som ho podal, žena ho vezme do ruky bez slova, ja dodám, že išiel som normálne, padne jej ďalšia vec na zem, rukavica, odchádzam a ona na mňa kričí, videli ste, ako do mňa vrazil.
Stačí málo, aby roztržitosť osoby spôsobila nielen že urážku nevinného, ale priam stíhanie nevinného, ktorý sa dokonca ospravedlnil, aby si to osoba nevykladala zle, že nebodaj to bol môj úmysel, vraziť, možno to však bol jej úmysel, uraziť, ešte si tú lásku k blížnemu dnes neuplatnila takýmto spôsobom na tomto území obvyklým. Fakt by som o tom nemusel písať, keby som sa nestal viac krát svedkom podobných udalostí a prečo je tomu u nás tak, prečo 22 rokov nestačí na to, aby si ľudia viac vážili samých seba, prečo stovky nových kostolov nestačia naprávať morálku, prečo empatia je taká slabá, prečo sa nedodržujú ústne ani písomné dohody, prečo sa neustále prekrúca jasný Zákon, prečo sa tu kontroly tvária, že kontrolujú, ale namiesto toho zbíjajú, prečo sa dôkazy stále strácajú, prečo sebavedomie hrdlorezov a zločincov v prvom rade nie je potrestané. Prečo sa nám dostáva do rúk Rozsudok po desiatkach rokoch odsedených, po obesencoch ktorým nebol doručený rozsudok, aby sa aspoň do tých troch dní mohli odvolať?!
Sorry Sir!
Takto som odpovedal, ma môžete volať, keď sa ma pýtali na zážitky z krajín, ktoré nám boli dlho pre ideologickú predpojatosť zakazované a boli našimi vyhlásenými nepriateľmi a dôvodom na vešanie, zatváranie a zbavovanie majetkov. Keď si prečítate diela čerpajúce z otvorených archívov, aký diletanti viedli tento Svet do skutočnej záhuby na báze triedneho boja, ako málo stačilo, aby sme sa uvarili vo vlastnej šťave a máme to tu zase. Do očí sa nám priamo klame, neveríme vlastným ušiam a očiam, parlament si politici mýlia s materskou škôlkou, úrady so živnosťou, zodpovedať sa nemá kto a ani kde. Empatia Politika s Občanom neexistuje, lebo chýba priamo na ulici.
