Klient mi poradil, aby som išiel cez Veľké Rovné, že je to kratšie a rýchlejšie, ako cez Kysucké Nové Mesto. Poobede som obzeral ešte dva byty v Čadci, práve v čase keď sa cez stred mesta nedalo vôbec prejsť, more áut prednosť má pešia zóna, len jeden smer v úzkej horskej neprehľadnej jednosmerke, neprejdete musíte čakať, trpezlivo dlho trpieť v pomalej ani nie krokovej jazde. Pri návrate celá výpadovka zo Žiliny do Poľska, jedna stabilne udržiavaná motorizovaná kolóna, svieti vrčí, kúri, už je veru zima.
Strašne zanedbaný stav komunikácií okolo Žiliny. Smutné že mesto s dopravnou tradíciou existujúce už riadne dlho na sútoku Rajčianky, Váhu a Kysuce navyše s Vysokou školou dopravy a spojov pôvodne presunutou z Prahy, dnes pyšne povýšenú na „Žilinskú univerzitu“.
V Čadci som musel čakať. Zašiel som do krčmy, pandémia. Výdaj cez okienko a terasa, potreba sa vykonáva pri plote, WC neprístupné aj keď ešte nie je vyhlásený núdzový stav, ja mám často núdzu.
Pani v maske mi podáva nápoj v plaste, prosím do skla, hádam si to dôchodca stavbár zaslúži, keď stále musí pracovať ak nemá už len hľadieť na svoj koniec.
Vedľa stojaci pán sa priznáva, že je tiež stavbár maliar izieb. Celý život maľoval, po celej republike Československej. Spomína, že maľoval aj na Pražskom hrade, kedysi Husákovi.
Odpovedám, veru dnes je to tridsať rokov, čo už nie je medzi nami slávny „normalizátor“.
Spomína, že to bol jednoduchý chlap, čo si každé ráno medzi nich našiel cestu, urobil im kávu, vyfajčil päť cigariet. Keď sa ho však pýtali na veci, čo nefungujú, odpovedal. Ja som len také piate koleso u voza, ja to tu neriadim, vstal a išiel na ÚV. Za ním pár jeho osobných strážcov, ktorý s ním chodili aj na WC.
Čo tam asi robil, na tom ÚV KSČ?
Možno si pripravoval každoročný novoročný prejav, v ktorom nikdy nič nepovedal, kumulovaný generálny tajomník a prezident republiky dlho v jednom saku.
Dnes máme „na hrade“, Zuzanu Čaputovú. Počujem z každého rohu nenávistné prejavy, dehonestácie, nadávky aj na členov jej rodiny, sledujú ju na každom kroku, každé gesto, každý prejav podlieha bezprostrednej kritike až za hranice vkusu.
Zrušila referendum!
Výjazd na trhovisko, krik jednej pani, naša hanba je tu!
Diskusia k téme na facebooku, rozohnený kritik Dušan, uzatvára lakonicky-zapredaná bábka.
Citát týždňa:
Prezidentka Zuzana Čaputová: „ Nekryjem chrbát žiadnej vláde, ani tejto, ale Ústave“.
To je slovo Prezidenta, ktoré rád zdieľam, pretože neprekračuje svoje kompetencie a necíti sa ako piate koleso voza, ale koná! Ústavný súd potvrdzuje jej stanoviská.
Ešte keby vláda vládla a riadne tlačila dokončiť významné dopravné koridory na miestach kde sú neustále kolóny, a urobila skutočne maximum, nehľadala vinu v živnostníkoch, ktorí často nedostanú zaplatené od právnických osôb bez zodpovednosti, to by už nebolo len slovo, ale rovno štátnický čin Slovenskej vlády v zmysle jej kompetencií, navyše v dobe keď na to má zdroje a určite aj mandát od občanov. Núdzový stav je tu dočasne, život ide ďalej. Neklesajme na duchu a nepodporujme anarchiu, robme svoju prácu poriadne.
