Nula by bola korektná, ak by to bol oporný bod. Mohli by to byť aj busty osobností Slovenska umiestnené v záhrade okolo Dubčeka. Slová sú však nevážené a ťažko ich aj párom volov vrátiť späť. Burcujú, vytvárajú dejateľov, ale aj panoptikum.
Nula potrebuje jedničku, aby z toho bola zvládnutá digitalizácia Slovenska, ale tá sa nám stráca kdesi v tuneli. Toho sa azda nedožijem, ale suseda vracajúca sa po šiestich týždňoch z vážnej operácie hovorí, že jej ide čas rýchlo aj keď leží.
No vážne, Fico by nás najradšej už bil, fackoval, nie je to dávno čo poniektorých dusil rožkom a zrazu tu má ceny oveľa vyššie vlastnou vinou, hoci ju hádže vždy na iných.
Bije zatiaľ slovne študenta Simona a nadáva mu do pubertiakov. Danko zo SNS si už politicky prisolil, že dôvodom zvyšujúceho sa napätia je nepodanie ruky prezidentovi, akoby mu hanba z Moskvy, ktorá vôbec nie je príkladom spolužitia bratov od východu na západ, nestačila.
Nie je to tak dávno, čo sa Fico vyhrážal opozícii, že je príčinou jeho atentátu. Že ona rozdúchava vášne.
Atentátom sa prihovára politikom na celom svete, ktorých tiež niekto chcel odstrániť. „Svoj“ atentát necháva ako sa v „našich kruhoch“ hovorí, vyhniť! Stále je súd v nedohľadne a tak nikto nevie po Mečiarovom samoúnose, či to nebol Ficov samoatentát.
V týchto okamžikoch sa deje zasa nejaký atentát (odhadujem že zo študenta SS môže byť budúci politik), ktorý niekto konkrétny rozdúchava. Medzi študentami to vrie, ako nabehli na Simona Vasky s Daňom. Hlásia obete útočníka študenta gymnázia, ktorý sa javí ako dospelý.
Matica Slovenská má na svojej súčasnej budove heslo: “Jednota milovníkov národa a života Slovenského“.
Ja ako študent som názov „Matica Slovenská“, považoval za niečo vznešené a vážne pre dušu národa, hľadajúceho svoju svojstojnosť. No v okamihu keď toto slovo vykladal „nekorunovaný kráľ“ MS, Jozef Markuš, klesla v mojom duchu inštitúcia na úroveň súkromného podniku, ktorý stratil dôveru, ako sa za jeho bašovania stratil v Matici Slovenskej Národný poklad a doteraz ho nevie nájsť ani Polícia SR.
Pozerám životný príbeh Alexandra Dubčeka vo filme „Všetci ľudia budú bratia“ z roku 2023 od Roberta Kirchhoffa, ktorý dávala Česká televízia.
V závere filmu je zachytená významná udalosť z augusta 2021. Čestnému členovi Matice Slovenskej Dubčekovi na sídelnom nádvorí, ktoré dnes tvorí Pantheon slávy alebo „Aleja dejateľov podľa súčasných matičiarov“, odhaľujú pamätnú bustu pri príležitosti 100 rokov od narodenia. Zúčastnil sa aj syn lekár Pavol Dubček. Hlavný rečník je tam vidieť podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, ktorý vyvyšuje vlastenectvo nad európanstvo a iné vraj modernizmy. V čase jeho reči prebieha incident, kedy niekoľko matičiarov vytlačí z areálu človeka a dokonca jeden ho udrie ľavým direktom do tváre. Hosťom tam vtedy bol výtvarník Peter Kalmus, mal so sebou dielo na plagáte s menami obetí krvavého zásahu z roku 1969, ktorý Dubček podpísal ako komunista 30 rokov poctivo plniaci program svojej strany.
Po tvrdom údere s následkom otrasu mozgu a nalomenia zubu, sa človek Peter Kalmus skláti na verejnej martinskej ulici pomenovanej po lekárovi Pavlovi Mudroňovi, okolo prechádzajú autá a ľahostajne ľudia zrejme kráčajúci k nemocnici, nikto mu hodnú chvíľu neposkytuje pomoc, ako to kamera zaznamenáva. Areál je plný ľudí čo si incident všimli, natočili na svoje mobily a pokojne zostávajú počúvať reč dnes súčasného ministra, ktorý si podáva ruky s vrahmi a únoscami Ukrajinských detí, žien, starcov pod vyveseným heslom “Jednota milovníkov národa a života Slovenského“. Nový čas informuje o trestnom oznámení Matice, ktorá nepoznáva slovenského výtvarníka Petra Kalmusa, ani útočníka Ing.Štefana Topľanského kandidáta za poslanca časti Čemerné vo Vranove nad Topľou a obviňuje ho z agresivity na pozemku, ktorý je permanentne verejne prístupný pre každého nielen pre pravého Slováka. Oznámenie končí pokarhaním Petra Kalmusa dopĺňam po jeho odpovedi na môj dotaz.
Je to skutočne sila! Čo by na to večne poslúchajúci komunista Dubček povedal? Povedal by to isté, čo v aule najstaršej univerzity sveta v Bologni v roku 1988, že lož vždy prehrá, keďže nemá morálku? Vtedy sa ho Umberto Eco pýta, ktoré knihy čítal, keď bol roky „očierňovaný, sledovaný a mimochodom dodávam odmietajúci podpísať dokument Charta 77 postavený na ľudských právach?“
Mohol by povedať, že knihu z vydania Matice slovenskej „Rok dlhší ako storočie“, autora Ľuboša Juríka v roku 2015, kde sa v závere autor vyznáva z morálnych hodnôt Štúra, Štefánika, Dubčeka, keď o pár rokov v roku 2021 na jej záhrade opätovne matičiari s podporou straníka zo Smeru, fašisticky do krvi zbijú výtvarníka Kalmusa a poprú tak odkaz osobností, ktorými sa tak pokrytecky zakrývajú a vyvyšujú ich až po smrti bez konfrontácie o ich morálnych vlastnostiach?
Myslím, že ak Slovensko prežije tieto otrasy morálky, bude na nádvorí Matice otvorené aj panoptikum zločincov, ktorým nikdy neskončila puberta a bude jedno či sú z východu alebo západu.
