Pumpa nie je žiadna žumpa!

Písmo: A- | A+

Zhodnúť sa dnes v rodine na sledovaní v televízii jedného programu, jednej relácie, filmu či seriály, je veľmi vzácne. Hoci seriál „Pumpa“, je tu už od septembra 2020, začal som to pozerať až včera.

Bol totiž jedinečný dátum 21 deň, 21 rok 21 storočia. Akoby nám to veštica skutočne vyveštila, nielen to zahrala. Je to doslova vyveštené tretie oko, ktoré tak naliehavo potrebujeme každý deň.

RTVS pustila, podľa mňa jedinečný formát, dokonca potrebný pre túto dobu.

Zaujalo ma to, že vzbudil pozornosť, možno u niekoho negatívnu, pozerám že sa množia sťažnosti. Avšak aj pozitívnu, napríklad u mňa.

Negatívna môže byť, ak si niekto myslí, že sa tam má herec správať uhľadený, školený, scenzurovaný, normatívne a ideologicky naformátovaný, dokonca hádam do budúcna, aby šíril jednu genetickú tvár.

To sme tu už predsa mali a dokonca to tu stále máme a niekto si to stále nechce pripustiť, že poslaním Matice Slovenskej, nie je šírenie xenofóbie ponúkaním príručky, „Ako rozoznať Žida?“

Áno, tieto relácie sú naším obrazom, našej doby, súčasnej kultúry prejavu v každej podobe, v každej vete, geste. A čo je pravdivé, je aj krásne a umelecké. Je pokračovaním kritického zrkadla, tak vášnivo potrebného v každej republike, kde má byť naša spoločná vec, vždy verejná aj verejne pranierovateľná. Ohlas je teda na mieste. Zo seriálu mám doslova pocit, že si konečne RTVS začala plniť svoju funkciu a že politik je skutočne len občan z mäsa a kostí, ktorý potrebuje jesť, piť a dokonca občas navštíviť pumpu, lebo mu došiel benzín.

Skryť Zatvoriť reklamu