Nie, nie je tu kľud. Sledujeme situáciu na východnom fronte, ktorý otvorilo Rusko. Podchvíľou sú tu hrozby. Aj za to, že pomáhame trpiacim. Škodia aj známi ľudia.
Od prvého momentu ktorý nastal okupáciou Krymu v roku 2014, sa tu v strede Európy ľudia snažia pochopiť čo sa deje. Odpovedal nám sám Janukovič, ktorý dal do ľudí strieľať ako nepodpísal prístupový proces vstupu Ukrajiny do EÚ a zdrhol do Ruska. Zostala stovka mŕtvych „básnikov.“
Teror na Donbase v Luhansku pokračoval so zelenými mužikmi vedenými plukovníkom FSB Igorom Girkinom-Strelkovom podporovaný finančne, výstrojou aj výzbrojou Ruskom. Neskôr boli priamo Putinom vyznamenaní za zásluhy dobývania s použitím neoznačených uniforiem, čo je zásadným porušením medzinárodného práva a suverenity štátu.
Po dôkladnej príprave Putin útočí na celú Ukrajinu vo februári 2022, okamžite sa spúšťa humanitárna pomoc.
Slováci sa vyzbierali aj na sanitku žartovne nazvanú menom Oxana. Realizovali s ňou prevoz ranených priamo z frontovej línie. Slúžila prakticky len dva mesiace a pri oprave poruchy ju zničil dron, zahynuli dvaja vojaci.
Zverejnil som pár obrázkov na Facebooku, požiar bol mohutný, že dnes už neviem ako bola komplet pomaľovaná, ale nápis SOS je ešte zreteľný. Kov sa pôsobením oxidácie vracia späť do svojej prvotnej hrdzavej pôvodiny ako prvok železa.
Sedím oproti vystavenému torzu, symbolu pomoci krvácajúcej Ukrajine a pozorujem ľudí, ktorý nemusia čeliť zatiaľ agresívnemu útoku za zvuku sirén, nemusia hasiť denne požiare spôsobené raketami a dronmi, neustálym bombardovaním civilných cieľov.
Od masívnej spontánnej pomoci, si dnes väčšina hľadí svojich vecí. Svojich bolestí ako prúdia z blízkej nemocnice. Niekto sa na to ani nemôže pozrieť, psychicky to už nezvláda ak mal v rodine podobnú udalosť. Dosť ľudí sa zastavuje a číta si jej príbeh. Sú takí čo ešte aj parťákovi nedovolia dočítať a už ho ťahajú preč.
Niekomu sa zdá, že je málo poškodená a ešte pridáva nápis alebo iné poškodenie ako Paľo Slota v Žiline.
Tu v Martine to ešte ide. Ľudia sa dívajú s pietou a pokorou voči smrti.
Známy so známou si prisadol a rozpráva mi, ako bolo výborne v Rusku v roku 2019, keď robili okruh so svojimi karavanmi aj s ruským sprievodom. Akí sú tam pozorní a citliví ľudia, čo by nikomu neublížili. Majú tam vysokú životnú úroveň, obchody. Boli sa pokloniť aj ku hrobu neznámeho vojaka. Že keby tam odhodil papierik, hneď by ho zatkli, tak je tam čisto.
Pýtam sa, či bol aj mimo trasy? Jeho pani sa pridáva a hovorí, že ona tam má mimo trasu rodinu, že tam žila a že sú to kultúrni, rozhľadení ľudia. Nechce sa ale viac baviť, lebo mám príliš veľa otázok a hovorí svojmu partnerovi, že ja mám nastavené iné hodnoty. Ano verím, že si Rusko dalo záležať a dobre zorganizovalo ich výlet a „náhodné“ stretnutia.
Odchádzam a verím, že sa ten príšerný oheň vojny k nám nedostane. Nový veliteľ ruských pozemných vojsk generálplukovník Andrej Mordvičev, ktorý už má na svedomí Mariupoľ, sa nevzdáva agresívnych postojov.
Diskusiami sa šíri priamo naratív, že budúcim cieľom má byť Slovensko. Na západe nič nové. Je to súčasť zastrašovania. Voľby 2026 sa blížia, ale na obranu musíme byť pripravení a vedieť rozlíšiť, čo je strojené ako Potemkinova dedina.
Front s dezinformáciami je otvorený.
