O žiadne násilie a programovanie nejakej idey. Rok pomalého umierania píše Peter Schutz. Pre mňa to boli čísla, kým som v piatok nepochoval kamaráta. Do týždňa bolo po ňom, COVID19. Pre Petra to bol rok politického umierania.
Nedá mi ne spomenúť si, ako “umieral” Novotný v roku 1968. Pre mladšie ročníky to meno už nič nehovorí. Nevedia nič nielen o Marxovi, ale ani koho voliť. Je to dnes o akčnosti, kto prebije reklamu na finančné služby s najlepším úrokom, ideálne mínusovým, ale aby to nešlo z našej kapsy.
Facebookový premiér sa dnes zle vyspal. Miesto dohody, zaútočil. Zaútočil na to najlepšie, čo vo vláde má. Áno ešte má. Mal by učiniť pokánie...
Novotný toho bol schopný. Keď chcel zaútočiť, vyvolať chaos, Dubček ho umravnil a presvedčil ho, aby v televízii na fámy neodpovedal. Mal vtedy na vystúpenie nárok, bol ešte prezidentom. Dlho už síce nie, udalosti sa valili, ako potom tanky.
Novotnému zostala krčma, mariáš a úľava, že on ich nepozval, ako to vraj pri jednej partičke v krčme na konci svojej súkromnej ulice vyhlásil.
Matovič pozval Sputnik V, bez ohľadu na následky. Ak je pravda, že Putin zakazuje vlastníctvo cudzincom, najlepšie na obsadenom území, potom sa máme na čo tešiť.
Na pozemkovú reformu 1948.
