Oľga Scheinpflugová, ako spomína režisér Jiří Krejčík v životopisnom filme a dokumente „Dlouhý srpen Jiřího Krejčíka“, sa k nemu v Lánoch pri akcii „Tryzna kultúrnej obce“ 7.marca 1968 naklonila a povedala:
„Krejčíku, to nebyla sebevražda. Jan mi to ráno, co se to stalo, volal. To nebyla sebevražda, já vám to řeknu.“
Oľga Scheinpflugová krátko nato 13.apríla 1968 zomrela vo veku 67 rokov priamo na javisku Národného divadla v Prahe. Už nič viac nepovedala. Príčina smrti, náhla mozgová príhoda alebo infarkt? Nikto to vraj nevyšetroval. Svedectvo sa držalo v úzkom kruhu priateľov. Tajná polícia nikde nezmizla.
Scheinpflugová bola blízkou priateľkou Jana Masaryka z 20. rokov.
Tvrdila, že s ním hovorila ráno v deň jeho smrti.
To by znamenalo, že Masaryk bol živý v čase, keď už podľa oficiálnej verzie mal byť mŕtvy.
Je to jedno z najcitlivejších a najkontroverznejších svedectiev v celej kauze.
Telo sa vraj našlo 5,30hod.
Príčina smrti pád z tretieho podlažia na nádvorie Černínskeho paláca oznámené ministerstvom zahraničných vecí o 8hod.
Telo bolo neobvykle ďaleko, ak by to mala byť samovražda. V byte boli stopy násilia a zápasu.
Bol to posledný nekomunistický minister v Gottwaldovej vláde potom, čo donútili davy pochodujúcich ozbrojených ľudových milicionárov podpísať prezidenta Beneša abdikácie nekomunistických ministrov a vymenovanie nových komunistických, hoci mali byť vypísané riadne predčasné voľby.
Oľga Scheinpflugová herečka a spisovateľka, vdova od roku 1938 po Karlovi Čapkovi hrala v deň svojej smrti v hre „Matka“, autora Karla Čapka.
Hra Matka sa v roku 1968 nehrala náhodou. Jej uvedenie práve v tom roku malo silný spoločenský význam, ktorý autenticky ukazuje atmosféru Pražskej jari.
Rok 1968 bol obdobím, keď sa československá spoločnosť pokúšala:
zrušiť cenzúru,
hovoriť pravdu o 50. rokoch,
rehabilitovať obete komunizmu,
otvoriť témy, ktoré boli dovtedy zakázané.
Karel Čapek bol symbolom humanizmu, demokracie a odporu proti fašizmu aj proti totalite. Jeho hry sa v 50. rokoch často nehrali alebo boli interpretované ideologicky. V roku 1968 sa k nim divadlá vracali, ako k morálnym autoritám.
Matka je hra o morálnej povinnosti, postaviť sa zlu.
V roku 1968 sa spoločnosť nielen kultúrna:
začala otvorene pýtať na vraždu Jana Masaryka,
začali sa odkrývať zločiny ŠtB,
ľudia sa prestali báť hovoriť o tom, čo bolo zakázané.
Matka je dráma o žene, ktorá pochopí, že už nestačí chrániť rodinu — musí sa postaviť proti vojne a násiliu. Tento motív rezonoval s atmosférou Pražskej jari: „Nemôžeme už mlčať.“
To, že zomrela priamo na javisku počas tejto hry, je tragicky symbolické.
hovorila o pravde,
hovorila o zodpovednosti,
hovorila o boji proti zlu,
hovorila o obetiach.
rezonovala s témou Masarykovej smrti, ktorá sa práve začala verejne otvárať, bola návratom k Čapkovi ako k humanistickej autorite,
jej uvedenie bolo súčasťou kultúrneho prebudenia, ktoré sa skončilo až inváziou t.z. spikleneckých armád v auguste 1968.
Verím, že exhumanizácia prinesie potvrdenie o vražde politika, ktorý čelil Stalinovej zlovôli osobne. Nezabúdajme, že Rusko Stalina opäť velebí a používa násilie voči celým krajinám. Vedie otvorenú vojnu na Ukrajine a skrytú nad našimi hlavami.
