V Rusku ako vieme stále prebieha Vojna a kričia o svoj zotročujúci mier. Všetci na svete môžu za utrpenie ruského národa a on musí neustále bojovať, aj na Ukrajine lebo si nechce pustiť svojho brata, ktorý však chlieb volá inak.
On sa všade nejaký „Slovan“ nájde, ktorého možno naverbovať na vojnu. Naverbovaných je zrejme dosť na to, aby kopírovali aj vojenské prehliadky. Sú v podstate oslavou víťazstiev, oslavou vojvodcov ktorí si doniesli z lúpežných výprav korisť, ženy, majetok, otrokov. Záujem verejnosti je vysoký, obdivujú vojvodcov a ich korisť, snáď sa podelia aj s tými vystavenými ženami.
Do „našej“ prehliadky som sa doslova nútil, mal som dilemu, mám si to pozrieť? Vedel som čo zaznie na tribúne, nič nové čo by stálo za pozornosť.
Zbrane? Sú známe, viac nemáme ako máme, ale to bolo podľa dohody, že nebudeme strojcami vojny a máme to v Zbierke Zákonov, ak by niekto nevedel.
Po 20 minútach som to predsa začal od začiatku pozerať. Dnes sa to dá, všetci robia záznam, čo ak by niečo bolo treba analyzovať. Kto a čo povedal mimo protokol a súhlas diktátora.
Áno táto šaškáreň je pre potrebu diktátorov. Dnes nechodia ďaleko, vykrádajú štátne rozpočty jedna radosť. Nemusia dobývať územia, stačí dobrá kampaň. Ideálne populisticko populárne vedená s doplňaním výmyslov, klamstiev a máte to „Takto sa to robí do psej matere!“
Na to, že zahraničná politika je dnes ovplyvnená ruskou zabijáckou politikou nikto nepochybuje. Zabitých, zranených, opustených, bezdomova je už zasa masa, že to číslo nestíhame ani počítať. Pritom stačí kus papiera podpísaný diktátorom a je mier.
V tejto chvíľke je tu Slovenské národné povstanie a 80te výročie. Vieme ako dopadlo. Veličkove akcie vyprovokovali priskorý začiatok a rýchly koniec voči presile. Rozhodné sily boli odzbrojené, velitel dvoch divízií, ktoré boli rozhodujúce na otvorenie obrany zbabelo zdúchol a nechal ich Nemcom.
Očakávaný mier sa nedostavil. Bojovalo sa ešte veľmi dlho, kým Nemecko so šialenou ideológiou kapitulovalo a Slovensko sa ocitlo na správnej strane boja za slobodu a demokraciu.
Hlavný veliteľ sa nechal počuť, že sme rozdelení. Áno keby nás on nerozdeľoval, nebil spravodlivosť po hlave a priznal svoju vinu na stupňovaní napätia spolu s Ficom, bol by okamžite mier aspoň na Slovensku.
Znova by sme nastolili spravodlivosť práva a povinností, ponechali vyšetrovateľov a žalobcov uplatňovať žitie podľa zákona a nezastrašovali sudcov, policajtov.
Prehliadka armády, podpory polície, hasičov a civilnej obrany prebehla bez škandálov, kto mal česť nesedieť alebo nestáť pri ľuďoch ktorí zneužívajú pozlátok oslavy na svoj politický prospech a kapitál, neprišiel. Veliteľ sa konečne mohol presvedčiť na vlastné oči, že bojovať máme s čím a s kým.
Technika a ľudia sa ukázali, je tu niekto a niečo čo nás má chrániť pred šialencami typu Putin. Bol by som rád, keby to vláda a parlament skutočne aj jasne povedali. Začali akosi krívať hovoriť niečo iné, niečo iné konať a absurdita nemá hranice aj dnes. Mňa armáda presvedčila, že je pripravená a má spojencov, čo prišli a predviedli svoj potenciál aj pre nás, pre obranu Slovenska.
Nedajme sa zmiasť o čo ide v rozhodujúcich dejinných okamžikoch. Naši otcovia sa vydali nadšene z posádok obnoviť slobody a demokraciu Československa.
