Už som o Barbarosse písal, mám sa k tomu vracať a spomínať? Mám spomínať na to, že aj Slovensko sa pred 85 rokmi zapojilo do vojny, ktorá bola vzápätí v ZSSR vyhlásená, ako Veľká vlastenecká?
Súčasné Rusko, ako následník ZSSR, dedič archívov, ktoré sú opäť uzatvorené, neprístupné pre historikov, ale prístupné pre propagandistov, aby sa náhodou nepomýlili vo svojich štvavých vojnových prejavoch, stavia na sláve dobytia Berlína do dnešných dní.
Nie na vojnu sa nedá spomínať, vojna je tu stále. Rusko útočí na všetkých frontoch pod filozofiou, že ho chce „Z“ zničiť?
Staronový Peter sa volá dnes Vladimír. Ide len o tie zmrazené hodnoty v západných bankách alebo o niečo viac? Obhájiť zločin?
Peter sa poučil a zo západu prebral fachmanov, ktorých dnes možno nazvať inžinierov, architektov, zbrojárov, obchodníkov a ktorí vybudovali nielen Petrohrad.
Nejdem sa vracať a pripomínať expanziu ZSSR pred 22.6.1941, a nechce sa mi vychvaľovať víťazstvo nad fašizmom, keď ho vidím v súčasnom skompromitovanom a skorumpovanom Rusku.
Rusko alebo lepšie „nahnevaný Putin“, si nedá pokoja, kým bude na západe strašiť jeho spolupáchateľov „Magnitského zákon“. Kým budú ohrozené jeho špinavé peniaze.
Preto si treba pripomínať každý deň, kým trvá útok na svet, ktorý je najviditeľnejší na Ukrajine. Európa sa z naivného sna o vyriešení problémov starnúceho impéria prebrala.
Európa posilňuje a politicky sa zotavuje do akčnejšej podoby v budúcej federácii. Ploty, obrovské a dlhé obranné línie vôbec nevítam, no hrozba je reálna.
Slovensko by v silnej chránenej Európe, nemalo politicky chýbať.
V ten smutný letný deň 22.6.1941 sa Slováci na vlastné oči presvedčili, že v ZSSR bol v tom čase sadistický, otrokársky režim, žiadny komunizmus ani socializmus. Jednoducho teror voči vlastnému obyvateľstvu.
Bol to však smutný deň, pre realizovanie zvrhlých rasových Norimberských zákonov, ktoré nadobudlo týmto útokom masový rozmer.
Každý deň je oslava života, ak sa narodí človek. Oslavuje svoj deň do konca života.
Dnešný deň, je tu reálna situačná správa z vojny, ktorú neoslavujeme:
“Vojna sa nachádza vo fáze dlhotrvajúcej opotrebovacej a zákopovej vojny, kde ani jedna zo strán nemá dostatok síl na zásadný strategický zvrat, no útoky sú vzájomne intenzívne a lokálne.“
Smutné je pokračovanie teroru, Ukrajina si vyberá vojenské ciele, aby oslabila útočníka. Rusko si vyberá civilné a kultúrne ciele, aby zlomilo morálku obyvateľstva a humanitárnu podporu sveta.
Sveta "Z", aby ho nakoniec definitívne ovládlo, ako si v roku 1917 "Leninovými zákonmi teroru", vytýčilo. Dnes vieme, že bol chorý a šialený.
