Je 100% isté, že naši ľudia, naši robotníci, ktorí ich vyrobili, nedostali riadne zaplatené. Dlh zostal republike. Bolo odporučené oficiálnymi predstaviteľmi, aby republika žalovala komunistov, sovietskych alebo akýchsi komunistov, že Tí za to môžu, to povedal vtedy predseda Chasbulatov. Vojna vznikne aj vtedy, keď dlžník nemá alebo nechce platiť.
Vy ste bývalý premiér 1/3 republiky, čo zostala z tej republiky, ktorej dlžník dĺžil. Vaša intuícia o jednej stoličke sa vyplnila. V Európskom parlamente máme stoličku a nielen jednu a vlastne to nie je stolička, to je kreslo. Pohodlné a dobre platené, no pre našich ľudí akosi nezaujímavé, kedže sa na voľbách do týchto kresiel zúčastňuje minimum ľudí. Kedže sme stále republika, ktorú ste pomáhal budovať, mala by byť táto verejná európska stolička Vami viac uctievaná. Ukrajina patrí do Európy. Aj Rusko patrí až po Ural. A tá vojna je teda určite naša, aj keď teraz otáčate a radíte vo Valdajskom klube komusi inak. Postavil ste sa pred ruiny Debaľceva a hovoríte, aby sme sa do ich vecí nemiešali. To sú len ich geopolitické starosti. Červená zástava potrebuje stále hromadu mŕtvol a cestu k väčšej postave Stalina na Kryme, ktorého nesmie nikto zatieniť, ako to deklaruje práve osadené súsošie troch účastníkov konferencie v Jalte. Má to byť signál, že svet sa tam zastavil na večné časy? Že človek nikdy nemôže dosiahnuť slobodu a mier?
Z Vášho blogu pán dr.Čarnogurský mám pocit, že sa idete opäť postaviť, tentoraz na čelo neoznačenej armády zelených mužíkov a idete brániť našu národnú česť proti základni cudzích zbraní. Vaša rétorika je rovnaká, ako som si vypočul pána Putina, keď rečnil pri tom Valdajskom jazere. Je to rovnaká rétorika, ako sme museli roky počúvať a prerušovať prácu na zveľaďovaní Vlasti do roku 1989. Tú rétoriku ste kresťansky a nebojácne kritizoval. Verím, že ste pochopil zmysel kresťanstva, že viete ako veriaci človek, hľadať kritický čas na Pokánie, lebo tej nezmyselnej smrti, pred železným Plotom rozdeľujúcim Západ a Východ, kde sme všetci boli donedávna, už bolo priveľa.
