V dnešnom hektickom svete s vojnami gigantických dosahov, kedy dušu upokojuje pohľad na farebný „záchranný čln Zeme“, s „materským citom, predsa ju nemôžeme zničiť“, prichádza do Martina Divadlo na Jezerce z Prahy s hrou režiséra Jana Hřebejka „ Manželské vraždění“. Chceme si užiť aspoň jedno dobré manželské vraždenie, kým to tu zabalíme alebo čo láka moderného, cukrom a alkoholom presýteného diváka do divadla? Kultúrny dom „Strojár“ v Martine nie je však divadelná scéna s dobrou akustikou, diváci nad desiatym radom, už mali problém počuť všetky repliky. Sprievodná hudba plynula z technického ozvučenia, ktoré nie je zlé, je stavané pre kino a veľké plátno. V tomto prevažne kine, som videl kedysi Formanovho Amadea.
Včera však som bol príjemne prekvapený nátreskom, bola "plnka" ľudovo povedané. Diváci, ak prišli ako manželia, dali za vstupné v prepočte celú predrevolučnú mesačnú výplatu.
O kultúru je vysoký záujem, konštatujem napriek tomu, že nie je podľa naturálneho vyhlásenia ministerky kultúry v skratke “ tradičná slovenská, národná, konzervatívna, bez štátnej podpory menšiny, experimentov či progresívnych projektov.“
Pôvodnú hru preloženú súčasne, ako „Manželské vraždění“ (Petits crimes conjugaux) napísal v roku 2004 Éric‑Emmanuel Schmitt nar.1960, aktívny francúzsky dramatik, spisovateľ a režisér. Jeden z najhranejších žijúcich autorov v Európe.
Režisér Jan Hřebejk je známy aj v Martine, preslávil ho dnes klasický film „Pelíšky“, ocenený tromi cenami Český lev. Divadlo „Na Jezerce“ Jana Hrušínského uviedlo hru „ Manželské vraždění“ už v roku 2005. Podľa tlačeného sprievodcu vydaného v roku 2026 má inscenácia dnes už 350 repríz. Jan Hřebejk hru v divadle režíruje tradične, už siedmu hru.
Manžela Gillesa hral Jaroslav Dušek, manželku Lízu jeho žiačka Slovinka Nataša Burger.
Scénu robil David Marek. Osobne vidím „šťastne“ umiestnenú posteľ vo výške 2,5m, ku ktorej vedie jednoramenné schodisko. V inscenácii v druhej časti leží na posteli Líza a Gilles k nej stúpa po schodoch. V samotnej hre nikdy nevystúpi až hore, posteľ je priúzka, spomína, že tam niekde dostal úder do hlavy. Manželstvo ovláda Líza. Vláda vo výške zobrazuje moc aj v malej rodine. Vývoj situácie ani zákerná sila úderu, nezlomia Gillesa, ktorý sa živí písaním románov, kde ženy drezírujú mužov k obrazu svojmu a prestanú sa podobať na ošetrovateľky, stávajú sa krotiteľkami. Postava Gilles sa hrá na stratu pamäte, aby videl napokon svet z nadhľadu a mohol manželstvo rekonštruovať. Divák má možnosť s postavami prehodnocovať aj svoj osobný život, ktorý sa skladá z jednoduchých každodenných vecí a úkonov.
Replika „Začal som klamať preto, aby som ťa počúval Líza, len preto aby som Ťa počúval a pochopil s akým mužom by si sa cítila dobre“, je skvelá.
Je tu premisa do spoločnosti, ktorá sa cíti podvedená súčasným stavom v kultúre, rušením dotácií a zmlúv. Diela inscenácie preložených hier, sa venujú súčasnosti, bežným problémom často búrlivým vzťahom, ktorých nie je nedostatok. Príkladom sú ľudia ktorí vidia ďalej a pre riešenie spoločenských kríz sa vzdávajú, dúfam iba na čas svojho rodinného života a vstupujú do politiky, ako Péter Magyár. Vyhral voľby v Maďarsku, presvedčivo, pravdivo. Držme mu palce, vie že prichádza najťažšia chvíľa, prevziať bordel a upratať. To bude ta pravá revolúcia!
Omyl kultúrnej politiky súčasnej vlády sa dá vyriešiť, vláda by mala počúvať svojich občanov, nie na nich parazitovať. Ľudia sú v uliciach, spustili veľkú kultúrnu revolúciu proti ideologizovaniu života. Skroteniu spoločnosti podľa ruského vzoru.
Život sa odráža v divadle, to je skutočná kultúra.
Líza a Gilles nájdu cestu k sebe. Nechcú iného vraha ani krotiteľa.
A to sú tradičné hodnoty na celom svete.
