Vždy, keď prišla vlna „hnusoby“, áno tak volala aj ona pliagu, ktorá jej stiahla hrdlo, hlasivky a vyvolala horúčku. Ako prvé sa vybrala do špajze a vybrala cibuľu a cesnak. Čaj až v druhom rade. Ovocie, to trvanlivé, boli za našich čias len jablká alebo šípky po prvom mraze, sem tam marhule, pomaranče a mandarínky, občas. Nebolo veru. Pamätám si, že ovocia začalo byť dostatok, až po roku 1980. Myslím tým aj pestrosť. Prichádzali kiwi, hurmikaky a atrakciou boli aj kubánske pomaranče s tenkou šupkou.
Doplnok vitamínov, bola sudová kapusta a chren. Ak ste to skombinovali, to už starká, pomer vedela. Vedela, skoro o každom „pomere“. Starké si to hovorili, šírili vzdelanie a obecné povedomie.
Minule COVID19 skolil US prezidenta. Všetci sme čakali drámu, hoci ju majú vyriešenú. Keby nemohol prezident, môže viceprezident. Náhrada vyriešená.
Chvíľu som si myslel, že to len hrá, je pred voľbami, chce dodať silu voličom, že on to dá, že vyhrá aj nad vírusom. Vyhral, už po pár dňoch urobil víťazné kolečko okolo nemocnice a voličom mával. Jeho lekár vyhlásil, že už nie je dokonca infekčný.
V krátkom čase, tu máme klinické výsledky. Výpovede postihnutých sa zhodujú. Vírus je infekčný razantnejšie, ako na jar, ale stráca silu. Postihnutým sa vracia čuch a chuť nielen do jedla, ale aj do života. Nejde mi do hlavy, že ľudia v spoločnej domácnosti alebo v spoločnej kancelárii, nie sú od pozitívnych, nakazení. Je tu pár výsledkov, horúčka udrie, ťažšie sa dýcha, ale rýchlo odchádza. Je tu nádej, že to čoskoro skončí.
Že cibuľa a cesnak, zostanú trvanlivými a trvalými, zázrakmi základnej medicíny, našej starkej. Nepanikárme, ale zverejňujme, tieto pozitívne správy!
