schvaľujú a dokonca si na ňom zmlsli, vraj sa vydaril, až na jedno. Nuda vyzerala inak pred rokom 1989 a zmena vlastníctva je stále osobná záležitosť.
Miro, vieš že to vôbec nie je nuda, pustiť sa do koláča, aby Ti úroda inak nezhnila, už som sa na to nemohol dívať, zostávalo pár zachránených kúskov. Urobím tento jablčník, zoberieš 10 pekných jabĺčok, vyberieš jadrá, olúpeš, ostrúhaš na lístky, pridáš citrónovú šťavu z dvoch citrónov, dve lyžičky cukru, zamiešaš, vysypeš na plech vystlaný papierikom, čo nelepí pri pečení-máš menej práce s umývaním, vezmeš päť vajec, opäť s cukrom 2x polievková, vymiešaš do peny (ak sa Ti nedarí, môžeš separátne miešať žĺtka a bielka-to sa vždy podarí), už sa hodinu samozrejme nenudíš. Pridáš 150g polohrubej múky, ideálne preosiať (starká vždy našla múčneho chrobáka-vieš mala múky do zásoby, ak by horšie časy nastali v priebehu pečenia), aby neboli prípadné hrudky a cestíčko bolo hladké ako piškóta, nezabudni jeden kypriaci prášok do pečiva. Vyleješ na rovnomerne roztiahnuté jabĺčka na plechu, už dúfam máš rúru na 180°C, pečieš podľa hrúbky a veľkosti plechu od 25-35minút. To už sa jeden a pol hodiny vôbec nenudíš. Ak je dobrá jeseň +2°C, tak Ti na balkóne do hodinky forma vychladne, môžeš si z nudy niečo prečítať, čo Ti spraví duševnú formu, kedže včera bolo 17.11.2016, tak môžeš spomínať na 27 rokov vzdialenú nežnú revolúciu, konečne v celom štáte, kedže Československo je stále reprezentované v hlavnom meste Praha svojou nezameniteľnou zástavou so Slovenským modrým vklinením, tam skutočne zastal čas. Vezmeš po 2h a 30min. plech, preklopíš ho, papierik už môžeš vyhodiť do ekokoša, zamiešaš dve šľahačky 33% s dvoma lyžicami vanilkového cukru (ano je to ten biely zabijak, tak potom s konzumáciou opatrne), miešaj opatrne, inak máš zo šľahačky maslo, môžeš pre kyselkavú chuť a mlsné jazýčky pridať dve kyslé smotany 12-18%, 200g, zamiešaj opatrne, aby nevznikla príliš riedka, roztiahni na obrátený koláč, posyp škoricou, nechaj 15minút vychladiť a môžeš sa po troch unudených hodinách, celkom dobre namlsať, niektorí tanier doslova vylízali, ako môj pes Jack. Od radosti som sa nechal s koláčom vyfotiť, nechať sa kritizovať, ale získal som námet na môj nový blog, pretože všetko začína, obstaraním záhrady (niekto si na to musí zobrať v tomto veku poistenú hypotéku s mesačnou splátkou 590,- ), vykopať jamu, ideálne mesiac pred sadením, pripraviť pôdu, zahnojiť, vybrať odrodu jablka (Mičurin robil pokusy dostať určitý druh až za Ural), ideálne zavolať suseda alebo deti, ak sú po ruke v tomto veku a netúlajú sa po Amerike, lebo bude treba podržať kmeň, kým ho zasadíme, zalejeme, dáme pomocné lešenie, aby ho prvý silnejší vietor a prvá úroda nevyvrátili. Strom si žiada stálu kontrolu, ako sa mu darí, strihať, hnojiť, občas esenciou zo žihľavy postriekať proti voškám, aby sme to neprechemizovali a potom čakať 3-5 rokov na prvú úrodu. Ak sa jabĺčka zaguľatejú, už sa tešíte, ale na to čaká viac čakateľov. Hmyz, Osa predovšetkým, doporučujem trochu piva, odrezať plastovú fľašu a zavesiť jednoduchý lapač, nejaké jablká zostanú. Ďalší adept je sused Drozd, Bažant a mračno Škorcov, ktorých v regióne volajú Špaky. Aby dali pokoj jablkám, lákam ich na dozretú Bazu, ovšem márne, tieto tvory sú stále nenažraté, nestihnem ani obrať vysoko vedený vinič, ten majú najradšej, dokonca dokážu rozdeliť funkcie, jedni striasajú a druhé žerú, o chvíľu sa vymenia. Zisťujem, že dobrodružstvo cudzích jabĺk láka aj decká, po ulici sa mi motajú deti do 6 rokov, čo stále nosia cumeľ a majú radi dozreté ovocie, občas prídu so staršou sestrou, ktorá vezie na deckom kočiari aj debničku na riadne uskladnenie. Netrápi ju, že pozemok je označený ako súkromné vlastníctvo. Na to už všetci zabudli, ak sa zaujímate o právo, nájdete skoro všade označenie výraz „osobné vlastníctvo“, čo v Zbierkach zákonov nie je, ale načo, veď aj tak ich nikto nečíta a nerešpektuje, až po úroveň Vlády, ktorá na Slovensku nemá adresu, ani keď napíšete Bonaparte. Nuž a tak tá staršia sestra vie, že ak premiestni tabuľu, bude to jej osobné vlastníctvo, lebo jablká stihne obrať a zjesť skôr, ako to stihne zakladateľ záhrady. Vlastníctvo je Vám tak na nič, vlastne od Francúzskej revolúcie sa vyznávajú len Bratstvo a Rovnosť, hlavne v politickej strane len pre členov, ostatným stačí Sloboda a Solidarita, aj tak je stále v opozícii.
Nuž, keď tento podarený koláčik, fakt je chutný-inak by som ho nikomu ani neponúkol, stihnete upiecť z tých niekoľkých zachránených jabĺčok a osláviť pri tom Nežnú revolúciu s pohľadom na deťmi polámané konáre, rozmýšľate, že to unudené úsilie, opraviť stav spoločnosti založením súkromnej záhrady, malo nakoniec celkom vydarený zmysel. Teda ak sa o svoje vlastníctvo staráte a chránite ho, inak je to o tom, čo v danom okamihu skutočne osobne držíte.
