Vianoce a rodina. Keď som bol malý, myslel som si, že to tak bude vždy, ja Malý stredom Vesmíru, okolo mňa všetci Veľkí pobehujúc, aby som sa mal dobre, v teple, nakŕmený, voňavý a pichľavý stromček urobený so zlatou hviezdou na vrcholci, pod stromčekom kopec darčekov a veľa vzruchov, svetielok z plameňov sviečok a zvukov cinkajúcich zvončekov. Prichádzalo množstvo nových ľudí, návštev a všetci híkali nad novinkami, fotili sa a jedli, pili a smiali sa nad výrokmi a doberaním sa, že sú všetci spolu. Do toho tajomná polnočná Omša, vtedy som však už spal, kto by to vydržal. Dni sa míňali rýchlo, hoci voda tiekla rovnako rýchlo. Prišli ďalšie a ďalšie Vianoce, jedny som skoro nevidel, mal som vtedy len jedno Oko. Sused ma prišiel pozrieť s novým magnetofónom, robil so mnou interview, asi aby mi nebolo smutno. Muzikant a športovec. V triede ho baby „žrali“, dnes je z neho starec a stále nezaložil vlastnú rodinu. Možno nie vlastnou vinou.
Vianoce sú okamžikom, kedy si každý Človek váži Rodinu, váži si pohodu blízkej spoločnosti, Lásky, ktorú dokáže fungujúca rodina zabezpečiť. Rodina si vie pomôcť, rozdeliť úlohy, vzájomne sa doplniť a užiť si vytvorenú pohodu. Vážim si každého, kto v rodine víta aj blízkeho vzdialeného, čo nemá vlastnú rodinu, možno ešte nezabudol, že máme iba jedného Otca a Mamu.
Šťastné a Veselé!
