Červené súkno Lockdownu, ten výraz, spojený s býčou arénou ma zaujal. Ale inak, ako to všetko vydržať a prežiť, z článku nie je až tak jasné. Včera mi dodal dávku strašného adrenalínu, dávny kamarát, ktorý zbiera celoživotne dáta a vidí to na konci roka čierno, ak sa hneď nezastavíme. Dnes sused referuje, ako sa bojí, lebo nám po dome už behajú "kukláči" tentoraz v bielom skafandri, lebo ďalší sused, čo sa tomuto všetkému smial, to dostal. Moja chcela stavať stromček, lebo je vraj najvyšší čas. Samozrejme skončilo to hádkou, lebo chcela mať inak svetlá a stále jej to nevyhovovalo. Tak som to ukončil, vraj nedostanem ani jesť, nech si niečo na ulici zobnem. Som teda tu a zamýšľam sa, ako prežiť túto zimu a nezblázniť sa. Vrátim sa do tej arény a v minulosti nezakázaných zápasov. Kým som nevidel nedeľné oslavy, býčie zápasy v Barcelone, nechápal som ich. Po nich som už vedel, aký je človek krehký, ako ľahko môže býk premôcť človeka alebo aj rýchleho koňa. Je na to svojimi rohmi, dokonale vybavený a keď ho naštveme, vie nám ukázať svoju silu a že vie byť aj rýchly a obratný, to nemusíme nikomu vysvetľovať. Má mohutnú konštrukciu, z dobrého mäska, nuž Bujak. Pochopil som, že na človeka typu Homo sapiens, s mozgom ktorý dokáže už 300 000 rokov vymýšľať variácie na rôzne témy, vie kombinovať a ovláda skúsenú taktiku, býk skrátka nemá. Vytrvalosť a zbrane spojené s nutnou obranou, Bujaka vždy dostanú. Tu je človek socializovaný, bojuje v skupine a delí si funkcie.
Vytrvajme aj my, máme aspoň čo čítať, či dívať sa na pestré obrazy v našej izolácii. Vakcinácia je tiež nutnou obranou, treba ju podstúpiť, osvedčila sa.
Kliatba "lockdownov" poľaví a človek sa zasa bude cítiť, akoby slobodný.
