Naposledy, keď som volal, povedali, že to nie je ich starosť alebo zasa voláte alebo som dostával otázky typu, určite vidíte to, čo vidíte? Videl som vykradnuté auto-dokonca je bez zadných dverí, bolo to ráno pri prechádzke so psom...Nuž a keď mi sused z Detvy porozprával, že tiež kedysi našiel peňaženku, raz večer na ceste až pri Jablunkove a odovzdal ju na najbližšom oddelení, trvalo hodinu to odovzdávanie, kým našli funkčný písací stroj, opísali nálezcu, peňaženku aj obsah. Po mesiaci mu prišlo vyzvanie, že sa musí dostaviť na oddelenie k výsluchu do Jablunkova. Z Detvy to je dosť veľký kus cesty, ale občianska povinnosť je dostaviť sa, lebo inak sankcia, však to poznáte! Tak sadol do auta a prišiel. Bolo to pre tú nájdenú peňaženku, malo v nej byť podľa majiteľa, ktorý sa vraj už našiel, o sedem tisíc viac, ako v nej bolo. Sused vypovedal, že keby mu šlo o peniaze, predsa by peňaženku nedoniesol na Políciu, ale by ju vybral a pohodil späť na cestu, nech ju odovzdá iný „Truhlík“. Účinná obrana zabrala a suseda prepustili, sused sa ešte dožadoval, že by mu mali preplatiť cestovné a čas, že áno ak im predloží cestovný lístok, ale len do výšky cestovného v druhej triede vlakom. Lístok nemal, prišiel vlastným autom, policajt tvrdil, že to nemôže preplatiť, tak napálený odišiel z okrsku a nadával si, že vôbec zdvihol tú „nešťastnú peňaženku“, ešte ho to stojí peniaze a čas, čo sú vraj tiež peniaze, vraj najvzácnejšie, lebo stratený čas sa nedá obnoviť, kúpiť ani vrátiť.
Čo narobíte, nechám ju tam ležať, po vzore poučeného suseda alebo urobím dobrý skutok!? Nuž doniesol som ju domov, oznámil som mojej s dcérou, že som našiel „nadžganú“ peňaženku a že idem napísať oznam „Našla sa peňaženka s peniazmi“ na dvere domu, v blízkosti ktorých, sa nález stal. Nech majiteľ opíše peňaženku a približne sumu a nech mi zavolá na mobil. Tri dni trvalo, kým sa niekto ozval, správne popísal tvar, farbu aj obsah. Nuž som ju včera doniesol majiteľke, je to staršia suseda, celé roky mi skoro na pozdrav neodpovedala, stále zamestnaná aktivitami okolo opatrovania mamičky a postihnutého muža. Dokonca jej aktivita bola aj v televízii, ocenil ju tak jej spolužiak režisér, ktorý jej to venoval ako prekvapenie. Televíziu zaujala dobrým hlasom, že sa ju pokúšali nahovoriť na dabing. Ani sa mi nemusela predstavovať, podľa hlasu v telefóne som ju spoznal. Všimla si vraj oznam, ale neprikladala mu význam, lebo ona stratila peňaženku s drobnými a tu sa oznamovalo, že s „peniazmi“. Až na popud svojej mamičky, ktorej spomínala, že stratila peňaženku z deravej ekologickej tašky, zavolala.
Pravda je ťažká, ako centy píše sa v jednej básni a ja môžem povedať, že Slovo ďakujem, ktoré mi majiteľka venovala, za vrátenie centami napchatej ťažkej peňaženky, mi bolo najvzácnejšie.
