Stretávam jedného, čo vždy vlečie dve napchaté tašky odniekiaľ niekam. Ak sa mu pozriete do očí, okamžite Vám úctivo vysloví pozdrav a okamžite toho využije na vyslovenie svojej prosby, príspevku na rôzne účely, čo ho napadnú, vždy sú to malé sumy. Je trpezlivý a skúša to so všetkými. Rozhoduje pohľad, spojenie. Druhý je trošku drzejší, objíme Vás, odváži zdvihnutím a nadšeným krikom, ako Vás dlho nevidel. Vždy si rýchlo prehľadajte vrecká, či nie ste ľahší o niečo. Tretí sedí dlhodobo za každého počasia na svojom mieste v meste. Kamarát mi spomenul udalosť, ako mu ponúkol odmenu za prácu, ak mu pred firmou pozametá. Odmietol to a dokonca zutekal pred príležitosťou. Od tej chvíle mu prestal veriť, že vôbec potrebuje nejakú pomoc. Je však vytrvalý, až tak, že mu už jedna noha odmrzla a museli mu ju amputovať. Teraz tam mrzne každý deň, sedí na podmurovke a čaká, že mu odrežú aj tu druhú. Nedá si povedať, aby zostal niekde v teple, ale zdravíme sa. Sú to všetko muži, ochrancovia rodín.
Dúfam, že sa budeme aj po tom sobotnom referende zdraviť, akokoľvek dopadne a dopadnú odpovede na negatívne položené otázky, či ANO, NIE alebo neúčasťou. Cením si, že sa téma takpovediac rodiny vôbec dotkla. Založiť dnes rodinu, chce Odvahu. To zaznelo aj na sobotnej svadbe z úst usmiatej poslankyne, ktorá oddávala Sylviu a Mareka. Po dlhodobom spoznávaní to aj formálne podpísali. Marek bol na svadbu dôstojne pripravený, vystrihnutá z pohľadnice C+K, bradu aj fúzy zastrihnuté, ako za čias dodržiavania tradícií, zmlúv a nosenia klobúkov. Jeden som mal aj ja na hlave, ako som vyšiel medzi známych ľudí, každý sa otočil a nikto ma nespoznával, až keď som prišiel bližšie. Šaty stále robia človeka, menia hodnotu prvého pohľadu. Vyskúšal som si Marekov prsteň, matka zdúpnela, nedávaj ho z prsta okríkla ho v predtuche, aj keď už bolo dávno po svadbe. Ženy cítia význam formalít, rodičia nevesty si poplakali, nevesta si prispôsobila meno po uzavretí manželstva. Svadba bola veselá, nevesta ma poprosila, aby som pomohol s fľaškou. Rád som ponalieval. Svadby išli jedna za druhou a rodiny sa miešali. Vzdialení príbuzní sa ešte nepoznali, formálna udalosť však dala príležitosť, aby sa medzi svadobčanov zamiešali aj slušnejšie oblečení možno bezdomovci, takže sa ušlo aj im. Jedna mi ukazuje prstom do prázdneho kalíška, hoci jej prvá runda nestihla ešte stiecť do gágora, chce druhú. Oslavovali s nami túto, dúfajme plodnú udalosť. Ženu nikto nepoznal, nikto nevedel odkiaľ prišla a kam pôjde, či má rodinu.
Na svadbe sedím oproti jednému účastníkovi, ktorý prišiel sám. Spoznáva ma, kedysi robil v jednej firme, kde som bol zákazníkom. Si ženatý, pýtam sa tridsaťštyriročného, solídne vyzerajúceho mladého muža. Trpko mi odpovedá, že už dva krát dokonca rozvedený. Mali tiež veľkolepé svadby, ale nevydržali, aj keď mali kde bývať, raz v novopostavenom a raz v zdedenom dome, ktorý sa po druhej svadbe predal. Teraz je bez peňazí, všetko zostalo bývalým manželkám alebo sa minulo. Deti nemali. Odvahu to chce, začať znova, povzbudzujem ho. Má prácu, nemal by to byť problém.
Tradičná rodina - zaznieva tento termín v kampani pred referendom. V reláciách sa stretávajú politici, dávajú sa mikrofóny všetkým zainteresovaným. Odborníci tvrdia, že dnes tradičná rodina neexistuje. Obraz nedávnej minulosti, rodiny aj s viac ako desiatimi deťmi, pre istotu, pre prežitie, pre to, aby vôbec mal kto obrábať políčko a gazdovstvo, sa vytratil. Typická dnešná rodina začína šťastná v štartovacom byte, šťastnejší čo si v zahraničí na benzínových pumpách, baroch, pri opatrovaní detí alebo nevládnych dôchodcoch zarobili na jeho nákup a prípadné úpravy. Väčšina si zoberie Hypotéku na 25-30 rokov. Niektorí žijú v zahraničí a investujú na Slovensku do opustených a finančne náročných nehnuteľností. Niektorí štartujú už druhý raz po rozpade bývalých vzťahov so svojimi zahraničnými partnermi. Vracajú sa domov, cítia sa na Slovensku bezpečnejšie, majú tu svoju rodinu, mamu, otca súrodencov. Ak sa bližšie pozrieme, deti pomáhajú. Vymieňajú okná, opravujú a modernizujú kúpeľne, zatepľujú dom. Vedia že investujú do rodičovského akoby do svojho. Väzba rodinných istôt je tu nielen po morálnej stránke, aj po formálnej stránke v poriadku. Tradičná rodina. Ovšem viac stretávam rodiny s jedným alebo dvoma deťmi. Pol rodiny alebo ľudí bez rodiny. Často aj bezdetné, žijúce len na hromade bez papiera. Často majú vypnutý plyn a často aj elektriku. Často je v bytoch domoch a na dvoroch neporiadok, haldy odpadkov, často v domoch žije viac mačiek a psov, na ktoré striehne obecný policajt, aby ich mohol odpraviť za potulku, keďže neplatia dane. Živoria ľudia. Na okrajoch miest a obcí, v dolinách nájdete ľudí, v provizórnych podmienkach akoby bola vojna alebo tesne po nej. Rozpadnuté rodiny, deti žijúce v týchto podmienkach potrebujú systémovú pomoc. Rodičia, čo sa nedokážu postarať samy o seba, sa nepostarajú ani o deti, ani o ich výchovu, opytovanú v tretej referendovej otázke. Prevláda živelnosť. Tu sa nikto nerozhoduje, tu sa žije zo dňa na deň. Taká je realita.
