Slnečný deň v Bojniciach, medvede spali na pravé poludnie, je júl. Som sklamaný, vždy ma vedeli rozohrať a pobaviť.
Sobota, je dosť ľudí, ale nedá sa povedať že nátresk. Dostanete sa ku sklu pozrieť si bratranca, orangutana z Bornea a na motýle tiež nemusíte čakať.
Pavilón opíc už veľmi dlho opravujú, stále nie je celý hotový. Zver však evidentne pribudla a niektoré sú v tom teple skutočne živé, svedčí im to. Orangutan sa schoval do svojho vlhkého priestoru a prežúva trs suchej trávy. Je to jeho kratochvíľa.
Je čo obzerať a je si kde sadnúť, občerstviť sa, schovať sa pred slnkom pod stromom. Deti majú o zábavu postarané, ak sa s nimi bavíte o tom čo vidia.
Posielam ich so starkou dopredu, ja si sadám do tieňa. Pani s klobúkom sedí na slnku a rečiem, že dobre že má klobúk, aspoň sa Vám mozog neuvarí a budete môcť v najbližších voľbách s chladnou hlavou voliť zmenu. Mladý pán, ja už radšej nič nesledujem, žiadnu politiku a odchádza za vnúčatami.
Tento týždeň som dával krv na vyšetrenie. Kým čakám sedí vedľa mňa pani v stredných rokoch a zbesilo listuje v telefóne v mase reklamy, oko nemôže zachytiť detaily. Je to skoro zúrivá rýchlosť, hlad po informáciách, ale zrejme nepotrebných, sú to náhodné ale možno umelá inteligencia jej podhadzuje tie, ktoré sa stali chvíľu zaujímavé, že na nich zostala okom chvíľu visieť, či ďalej klikla do inej úrovne poznania. Ak náhodou niečo objednáte z TEMU, máte ich stále na krku s výhodnými ponukami.
Nie nebol som prvýkrát v Bojnickej ZOO, ale skúsil som sa tváriť prekvapene a so záujmom som pozoroval dávno pozorované. Levice spali, „hamburgery“ boli na skale stále čerstvé, rozmýšľal som, či by ma nechali len tak prejsť okolo, keďže ešte neboli hladné. Vnuci boli v tejto ZOO skutočne prvýkrát a tak som si to s nimi vychutnával.
Nemysliac na politiku, mal som z celého dňa dobrý pocit. Na jedlo sme nečakali dlho, bolo chutné, ľudia sa tvárili prívetivo, či služba, obchodníci ale aj návštevníci.
Peknú nedeľu prajem!
