Teraz pozerám a niečo mi tu chýba, celý stromček aj s koreňmi. Bol menší, piplal som sa s ním, susedný skonal po prvej zime, ako ho obhrýzol zajac, tento nebol moc, ale poznačilo ho to na dlho, kým sa z neho po nespočetných rezoch začal stávať pán Strom, mal mať aj zopár plodov po poslednej kontrole. Nevedomky som mu nálepkou, pripravil osud. Mesiac skúmania záznamu je príliš dlhý čas, aby som objavil páchateľa, domnievam sa, že to bude dieťa, ale radšej to nechcem vedieť. Je mi to však ľúto, teší ma, ako si príroda s pomocou človeka vie poradiť, strom sa dá šlachtiť, možno aj človek, no vraj to by sme museli zmeniť Zákon. Neteší ma prístup jednotlivých ľudí, že takto úboho konajú. Nedá sa povedať ani zversky, lebo zvieratá robia len to, čo potrebujú pre život, Človek koná nad prácu, občas tomu povie Pokrok, ale častejšie to býva takýto úpadok. Sused hovoril som Vám, oploťte si to, ľudia sú darebáci. Počúvam a stále verím, že ploty treba len vo väzniciach a v niektorých ľahkých snáď ani tam nie, je vždy problém z resocializáciou, čo to je za život za 4m plotom, na to však nie som odborník, len tuším, že niekde tu sa medzi ľuďmi robia neprekonateľné hranice. Strach sa však neprekonáva. Žije medzi ľuďmi, živíme ho! Minule moja chcela nové záclony, ja na to, a načo, veď do okna Ti nikto nepozerá a zacloníš si nádherný živý obraz, výhľad na rieku a stromoradie, na ľudí.
Vytrhnutie stromu je viac ako si myslíme, je to vytrhnutie citu z nášho života.
