Zelení mužíci, sú už aj u nás!

Nemôžu mať vlastný. Rozum universe robotum, dnes sa dá aj kúpiť. Luxus prototypov je už za nami, zlacnel. Sused si ho kúpil. Behá mu po dome a vysáva. On sa vytešuje. Ja nie! Dnes som opäť pristihol dvoch mužikov a jednu dievčinku, Oni určite nemajú vlastný rozum, je sobota ráno, tráva je mokrá a oni majú papučky a v hubičkách majú dudáky, ešte spia, inak by si všimli, že sme doma a od veliteľa by nežiadali ponechať si na výprave dudáky. Sú to totiž ciciaci. Vek od 4-6 rokov, tlačia dva kočíky, jeden veľký a druhý malý, na veľkom je zeleninárska plastová prepravka. Sú vybavení. Neobrali ešte všetko, zostalo presne na jednu debničku. Tie jablká a hrušky im jednoducho chutia, veď som sa natrápil, narezal, nahnojil, pozalieval. Majú povoz na zimné zásoby, celkom slušné na celú zimu. Vrátil som ich z krátkej cesty, trochu som aj nakričal, ved už odviezli celkom asi 150 kg. O chvíľu na nich nakričali rodičia. Že nič nedoniesli, gazdiná dokonca vybehla konečne do obchodu, možno si myslela, že sa decká po ceste najedia, jej sa ešte nechce vstávať, sobota, sychravo, tak dobre sa spí. Nuž je jeseň, predaj z dvora sa oplatí. Nemusím už nič robiť, len sa dívať, ak stihnem.