Kto je pánom prírody? Kto má mať kontrolu nad lesom či mestom? Kto je tam doma a kto na návšteve? To sú ťažké otázky, odpovede na ktoré nestačí podložiť dátami, akokoľvek spoľahlivými. Vyžadujú citlivú diskusiu o tom, ako vnímame seba a svoje deti vo vzťahu k prírode. Či prírodu vnímame len ako zdroj surovín, či ju máme "manažovať", čokoľvek by to neznamenalo, alebo pokorne pozorovať a nechať na pokoji. Či sme súputníkmi pavúka, vretenice či medveďa, alebo nadradeným druhom, ktorý riadi Zemeguľu (sic!).
V mojej novej brožúrke som sústredila znalosti odborníkov a odborníčok z rôznych oblastí a snažím sa ukázať, ako pracovať s hodnotovými konfliktami o prírode. Knižka je útla, žiadna jadrová fyzika, a je na stiahnutie bezplatne tu.
Možno sa pýtate, prečo potrebujeme osobitnú príručku na manažment environmentálnych konfliktov. Konflikty sa predsa vyskytujú v rôznych oblastiach spoločenského života. V pracovnoprávnych vzťahoch, v zdravotníctve, v školách, v rodinnom živote, v sociálnej starostlivosti... Environmentálne konflikty sa vyznačujú tým, že zvyčajne obsahujú v sebe týchto niekoľko parametrov:
a) Komplexnosť problémov: Environmentálne konflikty sa väčšinou týkajú vecí, ktoré sa len zriedkakedy dajú popísať jedným vedným odborom či jedným typom expertízy. Keďže ide o prírodu a človeka v nej, väčšina environmentálnych otázok vyžaduje prírodovedný, ale aj spoločenskovedný náhľad, často technické vedy. Napríklad plánovanie veterných elektrární v krajine vyžaduje odbornosť v oblasti biodiverzity, energetiky, sieťového pripájania, plánovania krajiny, participatívnych procesov zapojenia verejnosti, komunikácie, meteorológie a pod. Zapojenie viacerých aktérov s rôznou odbornosťou môže generovať konflikty.
b) Viacúrovňové rozhodovanie a zapojenie aktérov: Nejde len o odbornosť. Pri environmentálnych problémoch často musia spolupracovať viaceré úrovne samosprávy, štátnej správy, občiansky sektor aj súkromný biznis. Ekoturizmus môže byť dobrým príkladom. Nestačí priaznivý zákon na národnej úrovni, musí to fungovať aj na mieste, a tam sa stretávajú rôzne záujmy a rôzne priority.
c) Hodnoty a otázky identity v pozadí: Prírodu je ťažké „naplánovať“ práve preto, že do nášho vzťahu k nej zasahujú hodnoty, ktoré poznačili našu kultúru či celú civilizáciu. Podrobne o nich píšem nižšie. Ako príklad slúži emotívna diskusia o populácii medveďa medzi mestským obyvateľstvom. Ide o primárny strach z predátora, ale aj o potrebu kontroly nad prírodou či výchovu k tomu, že sme „korunou tvorstva“.
d) Riešenia sú pomalé, rozložené v čase, s nejasným vzťahom príčina-následok: Práve vďaka komplexnosti prírodných procesov zmeny fungujú inak, ako napríklad v doprave. Keď pribudne cesta alebo ďalší vlakový spoj, dá sa pomerne jasne vidieť, aké zmeny spôsobili. Ak však obnovíme mokraď alebo, naopak, vyrúbeme les, následky môžu byť výsledkom prírodných procesov, ktoré nemáme pod kontrolou. Množstvo z nich je ťažké predvídať. To robí argumentáciu náročnejšou, lebo dôsledky proprírodných opatrení pocítia často až budúce generácie.
e) Deštrukcia spôsobuje nezvratné škody: Ak štát či samospráva urobia zlé rozhodnutia v oblasti kultúry, tieto sa dajú napraviť či revidovať. Ak sa zle nastaví školská reforma, dá sa opraviť. Ale ak sa zdevastujú unikátne biotopy, vyťažia storočné lesy, zaplavia obce kvôli vodným nádržiam, ak sa aj po čase zistí, že tie rozhodnutia boli nešťastné, nedajú sa tak ľahko zvrátiť či napraviť. Mnohé škody zlých rozhodnutí pretrvávajú celé generácie a mnohé sa už nedajú v dohľadnom čase napraviť.
Tieto špecifiká robia environmentálne konflikty mimoriadne ťažkými na manažovanie. Kvôli čoraz nástojčivejším problémom, ktoré prináša klimatická zmena, obsahujú veľa otázok, ktoré idú „až na kožu“. Nútia nás pýtať sa, načo robíme jednotlivé opatrenia, koho dobro máme na mysli, kto bude beneficientom. Nútia nás prehodnocovať naše zákony, ale aj našu civilizáciu. A to je často nepríjemné, plné emócií, strachu a neistoty. Táto príručka nasvetľuje tieto konflikty z rôznych pohľadov a prináša nástroje, ako si s nimi lepšie poradiť v každodennej práci.
Vydanie knihy podporilo Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu.
