Chcem kandidovať za prezidenta

((prezident))
No priznám sa, že sa výborne zabávam. Alebo – skôr mi je vlastne smutno. Pretože kandidáti klamú od prvej minúty svojej kandidatúry. Prezident SR nemá totiž žiadne právomoci, ktorými by mohol meniť Slovensko vo finančnej, hospodárskej, sociálnej či právnej sfére. Stačí si prečítať Ústavu SR. Podľa článku 102 Ústavy SR môže prezident, okrem iného:
- poverovať a odvolávať veľvyslancov (potrebuje rozhodnutie vlády)
- zvolávať ustanovujúcu schôdzu NR SR a rozpustiť NR SR (prakticky nemožné)
- podpisuje zákony a má právo vrátiť zákon Národnej rade SR (tá ho môže prehlasovať)
- vymenúva a odvoláva predsedu a členov vlády (len rešpektuje výsledky parlamentných volieb)
- udeľuje vyznamenania
- je hlavným veliteľom ozbrojených síl (formálna funkcia) 
- vymenúva a odvoláva sudcov ÚS SR, sudcov, generálneho prokurátora (vždy na to potrebuje návrh z NR SR)
- udeľuje amnestie (po skúsenostiach s ČR bude každý prezident veľmi opatrný) a pod.
Rád by som sa opýtal prvých kandidátov na prezidenta, kde sú tu nejaké oprávnenia prezidenta rozhodovať o peniazoch, daniach, kde je právo prezidenta prijímať zákony alebo vôbec, kde sú tu nejaké významnejšie právomoci prezidenta, ktorými by mohol ovplyvniť charakter štátu? Odpoveď je jednoduchá – NIKDE.
Jednoducho klamú, len sa tak práši.
Áno, postavenie prezidenta SR je podľa Ústavy SR veľmi slabé. Skôr zodpovedá voľbe prezidenta v parlamente, ako to bolo v minulosti. Vtedy sa vytvorila nejaká väčšina a niekoho zvolila. Takémuto prezidentovi s takýmto slabým mandátom by slabé ústavné právomoci stačili. My však volíme prezidenta priamo a jeho mandát je veľmi silný, čo na strane druhej nezodpovedá jeho ústavnému postaveniu. Príliš ma to ale nevzrušuje, pretože v NR SR sa najbližších 20 rokov nevytvorí ústavná väčšina, ktorá by prezidenta posilnila zmenou Ústavy SR.
Úloha prezidenta je niekde úplne inde. Podľa Ústavy SR je hlavou Slovenskej republiky a reprezentuje ju navonok i dovnútra. Sila prezidenta je v tom, ako dokáže bez významných právomocí plniť funkciu hlavy štátu. Byť prirodzenou autoritou, napriek tomu, že iná, pomerne významná časť spoločnosti, vo voľbách volila iného kandidáta. Byť autoritou, ktorá bude aj napriek rozmanitosti spoločnosti v politických, ideologických, či iných otázkach, všeobecne uznávaná a rešpektovaná. Ktorá dokáže osloviť nadstraníckymi posolstvami, ktorá dokáže priniesť kompromisné riešenia v konfliktoch, ktorá v zahraničí odprezentuje Slovensko v tých najlepších farbách.
Kto to bude, neviem. Ale začať v kampani klamstvami a programom proti niekomu mi veľa optimizmu nedáva...