Začali sme pomerne nervózne o druhej poobede a bolo zrejmé, že viacerí premiéri sú pripravení blokovať dohodu, pokiaľ nebudú naplnené ich finančné predstavy. Po niekoľkých hodinách bilaterálnych stretnutí , keď som aj ja „vyotravoval“ predsedu Európskej komisie J.M. Barrosa, sa oficiálny začiatok summitu odkladal až na večerné hodiny. Na úvod všetko zaklincoval predseda Európskeho parlamentu M. Schulz, keď nám oznámil, že parlament žiadny reštriktívny rozpočet, ak sa na ňom dohodneme, neschváli. V primeranej nálade sme sa vybrali na tzv. family photo, spoločnú fotografiu premiérov a hláv štátov z každého summitu. Všetci fotia, ale žiadnu „rodinnú“ fotku som ešte nikdy nedostal. Jednu uverejnil denník SME tvrdiac, že sa klaniam vlajke EÚ. Zohýbal som sa preto, lebo som na zemi hľadal nálepku s mojím menom, ktorá je vždy na inom mieste...
Zdroj: SME, Vladimír Šimíček
A teraz niečo z môjho osobného archívu - takto som si zachytil lídrov svojim mobilným telefónom počas dlhej noci v Bruseli:
Na summite máme aj spoločnú večeru. Vo štvrtok večer sa pretiahla do pol jednej ráno. Žiadne lukulské hody, racionálna strava, po pol hodine by ste si dali ešte jednu. Každý má pred sebou mikrofón a prezident Európskej rady H. Van Rompuy vynakladá famóznu energiu, aby si vypočul všetky požiadavky nespokojných premiérov s rozpočtom EÚ. Boli časy, keď sme si zapálili aj cigaru, ale všetko sa nejako mení a ani najtuhší fajčiari nemajú odvahu vytiahnuť cigaretu, nieto ešte cigaru. O pol jednej odchádzame z večere s pocitom – dohoda nemožná. Hrozí, že EÚ nebude mať rozpočet a budeme musieť schvaľovať ročné rozpočty, čo by bola katastrofa. Po polnoci začínajú intenzívne rokovania v zákulisí. Asi o tretej ráno vchádzam do priestorov poľskej delegácie, kde to vyzeralo skôr na oslavu ako kar. Mali asi viac informácií, pretože komisár EK pre rozpočet je Poliak J. Lewandowski. Dávam si s premiérom Tuskom pohár vína a zanechávam mu dobrú kubánsku cigaru. Stačíme sa dohodnúť na spoločnom postupe pri niektorých pozmeňujúcich návrhoch, ako aj na spoločnom stretnutí slovenskej a poľskej vlády v Tatrách niekedy na jar, okrem iného aj pre návrh spoločne kandidovať na organizovanie ZOH 2022.
Znie to možno neuveriteľne, ale ráno o šiestej pokračuje summit v plnom formáte. Objavujú sa úplne nové požiadavky niektorých premiérov, padajú silné slová. Asi o deviatej H. Van Rompuy prerušuje rokovanie, aby sme mohli pokračovať v kuloároch. Stretávame sa asi o druhej poobede, keď H. Van Rompuy predkladá poslednú verziu rozpočtu so slovami - berte alebo poďme domov so všetkými dôsledkami. Veľa kávy, veľa nervozity. S „veľkým“ citom pre správny okamih sa niektorí premiéri pokúšajú o zmeny, ale atmosféra, únava a najmä spokojnosť veľkých hráčov (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) nakoniec všetko prevalcujú a dohoda je na svete. Asi o piatej večer. Bolo mi ľúto cyperského prezidenta, ktorý sa lúčil s Európskou radou. Mal pripravený prejav na rozlúčku, ale po 27 hodinách rokovania ho málokto vnímal. Našťastie som mal po obednej kríze, keď som skoro zaspal.
Rýchlo som ešte poďakoval všetkým v slovenskej delegácii a utekal som spoločne s veľvyslancom SR pri EÚ I. Korčokom a štátnym tajomníkom P. Javorčíkom na stretnutie so slovenskými novinármi. Pohár šampanského bol na tlačovke na mieste. Dosiahli sme veľmi veľa a dostaneme z rozpočtu EÚ v rokoch 2014 – 2020 veľa peňazí; podstatne viac ako v rokoch 2007 – 2013, presne, ako sa hovorí - v čistom - 13 mld. eur. Asi to tak je, keďže to nikto na Slovensku nespochybňuje, lebo - keď niečo prejde bez kritiky cez opozíciu a slovenské médiá, je to požehnané na veky.
Priznám sa, že som si na úrade v Bratislave dal jednu kubánsku cigaru a pár pohárov vína. Či som si ich zaslúžil, nech posúdia iní. Ale, že som mal dobrý pocit, nech potvrdí fakt, že som spal vkuse 12 hodín, čo som nezažil dlhé roky. A hoci platí, že kto nechce spať, nech ide do Bruselu na summit, tentoraz to stálo za to.
