Pokračovanie...
Deň potom, čo som sa dozvedela tú šokujúcu správu som vedela, že to musím povedať svojej matke. Ešte som na to nemala dostatok odvahy, tak som počas školy vymýšľala ako to urobiť. Predtým než som došla domov som išla do obchodu nakúpiť. Iba som sa tak prechádzala po obchode, a v tom mi napadli kyslé uhorky. Vyberala som intuitívne. Potom som šla domov s nákupom, a vyložila som uhorky v kuchyni na dres. Videla som tie výrazy, že čo uhorky? (moc som ich nemala v láske). A odišla som do izby. Stále som o tom premýšľala, že bože čo mám robiť..
Ďalší deň už som vedela, že jej to musím oznámiť. Keď som bola na ceste domov,tak som sa tak bála, že som jej najprv napísala na FB správu: ,,Mami, musím ti niečo povedať."
Mama vedela, že je už niečo zle. Stále sa vypytovala a potom už z nej vyhrklo, že či som tehotná. Ja som pritakala.
V tom momente nastalo doma trošku peklo.
Zatiaľ v škole bolo peklo iného spôsobu... Keď sa študenti dozvedeli, že som tehotná, tak to začali riešiť. Začali sa do toho montovať, zisťovať informácie, dokonca aj by som povedala, že ohrozovali život môjho dieťatka v bruchu. Tým, že sa ma niekto pokúšal potknúť. (nebudem menovať - tá osoba to už sama vie)
Samozrejme sa do toho pripojili aj vyrážky ako otázky, že či som kotná, či neviem čo je antikoncepcia, taká mladá a iné myšlienky.
Našli sa aj dobrí ľudia, tí ktorí mi pomáhali a podporovali ma. Najviac ďakujem mojej mame za podporu a vieru (síce som ju trocha sklamala v iných veciach). Moja matka, ktorá ma šokovala svojím postavením voči mne ma veľmi potešilo a zmenil sa aj náš vzťah k lepšiemu.
Ešte by som chcela poďakovať mojej dobrej kamarátke zo školy, ktorá pri mne stála a chránila ma. Chodila so mnou dokonca aj na kontroly a von, keď som sa potrebovala vyrozprávať. A profesorom a riaditeľke, ktorí boli ústretoví. Ďakujem aj iným hoci aj kvôli maličkostiam.
KDE SA NACHÁDZA ZLO, TAM SA NÁJDE AJ DOBRO. :)
Pokračovanie nabudúce....
