Keď sa za prvý štvrťrok hodnotil vývoj štátneho rozpočtu, bol primeraný tomu, čo sa očakávalo. Po druhom kvartáli sme na úrovni 63 % celoročného deficitu! Čo sa stalo medzitým? Kto je pri kormidle, čo sa to tu deje? Začiatkom apríla došlo k výmene vlády. Trend zlého gazdovania sa podobá na obdobie rokov 2006 - 2010, kedy sa (okrem iného) Slovensko ocitlo medzi štátmi EÚ s najhorším výberom daní.
„Hrozia nám značné hospodárske škody," hovorí vláda pri odôvodnení náhleho znárodňovacieho konania. 8 %-ný deficit sme tu mali v rokoch 2009 a 2010. Ja si neviem predstaviť, že by mohli byť ešte väčšie hospodárske škody než pokračovanie v takom vývoji, ktorý sa nazýva po celej Európe "gréckou cestou". My sme sa z nej vrátili naspäť - zo šikmej plochy na ozdravnú cestu. Radičovej vláda konsolidovala o 1,5 mld. € v priebehu roka 2011 a zároveň udržala najvyšší hospodársky rast v rámci eurozóny. Teraz hrozí, že sa naša cesta do normálu opäť otáča zlým SMERom. Oslabenie dôchodkového systému je spolu so zrušením tzv. rovnej dane najhorším opatrením II. Ficovej vlády. Ide zobrať už od septembra občanom - sporiteľom obrovské financie.
To, čo nefunguje, bude veľmi drahé. Je treba nájsť serióznejšie riešenia. A najdrahšie je to, čo občanom vláda dáva „zadarmo". Istoty nasľubované pred voľbami a nerozumné, nezodpovedné rozhodnutia vlády jednej strany po voľbách prinesú veľa škody. Skôr, než do roka a do dňa...
Chcem sa vyjadriť k dvom stránkam tohto návrhu. Jednou je proces, druhou je obsah.
Proces znamená neuveriteľné náhlenie zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu pri tak dôležitom zákone ako je zákon o sociálnom poistení. Tri dni medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu, za pár dní je parlamentom prijatý ako celok. To tu už dávno nebolo, aj keď treba priznať SMERu učenlivosť v narábaní s mocou.
Ale toto tempo súvisí s tým, čo sa ide urobiť. V rozpore s právnymi podmienkami sa prijíma riešenie, ktoré je v rozpore s logikou protikrízových opatrení. Slovensko totiž prejedá zajtrajšky. Viac tvoriť a menej troviť znamená mať zmysel pre striedme hospodárenie, sporivosť a inovácie. Pri sporení, tam kde sa ukladá, tam sa pripravuje budúcnosť. Tu peniaze neunikajú! Od mája do júla sa - vďaka poslednej novele zákona, ktorou sa znormálnili, predĺžili investičné lehoty pre DSS-ky - zvýšilo zhodnocovanie úspor na 4% (za Ficových krátkych termínov len vyše 1 %!).
Nie v II. pilieri Slovensku unikajú peniaze. Ukazuje sa, že vláda nevie ani hospodáriť, ani šetriť. Napríklad pri verejnom obstarávaní minister vnútra pripravuje novelu zákona, ktorá môže priniesť viac klientelizmu, korupcie, ale najmä biznisu pre vyvolených. Boli sľubované istoty, ale ukazuje sa, že len pre niektorých. Pri eurofondoch hovorí vláda o ušetrení takmer 200 mil. €. Viete, čo je súčasťou takéhoto šetrenia? Menšie čerpanie fondov. Pretože keď sa nespolufinancuje, tak sa ani nečerpá. A to je chyba.
Hovorí sa na Slovensku, kto rýchlo dáva dvakrát dáva. Chcem sa spýtať, ako sa označí, keď sa rýchlo berie? Že sa dvakrát berie? Jednoducho je to o tom, že sa tým oberá o istoty, o zabezpečenie, že sa tým niekto okráda. Sme v čase vrcholu leta. Ľudia sú na dovolenkách. A tu sa prijíma jedno z najväčších rozhodnutí celého legislatívneho obdobia. Skrátene! Narýchlo!
Chystá sa tým podpora okamžitej dôchodkovej spotreby na úkor budúcnosti. Tým sa naozaj podporuje dlhové správanie. Tak sa udržiava socialistická mentalita, či formuje nová generácia, ktorú na Západe označujú "la generazione tutto subito", čiže "generácia všetko a hneď". Nie potom, nie neskôr, ale teraz. Tu a teraz treba riešiť potrebu a spotrebu... A táto kultúra spotreby ťahá pod vodu jednotlivcov, rodiny, obce i štáty.
Destabilizácia systému v rokoch 2006-2010 znamenala pre výnosy veľa negatívneho vplyvu, ale SMER sa neodvážil sa na úspory siahnuť. Dnes pod rúškom pretrvávajúcej, prehlbujúcej sa krízy ospravedlní svoje konanie. Štátnu kasu idú zachraňovať sporitelia. Pred voľbami SMER sľúbil meniť len garancie, nie siahať na percentá.
Uchopiť a spotrebovávať peniaze ľudí, ktorí si zodpovedne šetria na dôchodok, je presne ten typ politiky, ktorý vyvoláva a prehlbuje krízu. Vykráda sa špajza či pokladnička mladším generáciám a ich deťom. Pretože tých jednoduchých ľudí návrhy oberajú o ich príjmy, respektíve budúce príjmy na dôchodkoch, na daniach, na odvodoch, na reálnej perspektíve zabezpečenia.
Ako predseda KDH som ponúkol parlamentným stranám, najmä tej väčšinovej, politickú iniciatívu, ktorú považujem za racionálnu a efektívnu, najmä ak chceme lepšie využiť budúci rozpočtový rámec Európskej únie a účinnejšie konsolidovať verejné financie. Slovensku sa ukazuje alokácia 14 miliárd € na obdobie rokov 2014 - 2020. Je to pomoc veľmi významná. Ak by z dvoch miliárd € ročne mohlo Slovensko využiť primeranú, zaujímavú časť (napríklad štvrtinu) na podporu potrebných a udržateľných štrukturálnych reforiem, medzi ktoré dôchodkový systém jednoznačne patrí, pomohli by sme tak sebe ako členskej krajine, konsolidácii verejných financií v našom štáte, ale aj celej Európskej únii, ktorá hľadá protikrízové kroky. Namiesto málo účinného až neúčinného transferu pôžičiek a záruk by sa mali štáty únie zamerať na podporu ozdravných opatrení aj s primeraným využitím eurofondov. Takúto politickú iniciatívu presadiť spolu napríklad s višegrádskymi krajinami alebo s ďalšími partnermi, považujem za rozumné, priam nevyhnutné v čase, keď u nás diskutujeme o stovkách miliónov a keď vláda zasahuje negatívne do toho, čo funguje.
Premiér povedal opakovane, že sú etatisti, to znamená pre SMER je štátne vlastníctvo prioritné alebo mocou lepšie uchopené. Vedie to k tomu, že štát sa potom má postarať o všetko a o všetkých. Štát všetko zaplatí. A už som povedal, že nie je nič drahšie pre obyvateľov ako to, čo im štát dáva zadarmo. Lebo to rôznym spôsobom musí povyberať, všelijako deliť, a naspäť príde už len niečo.
Všetko to zaplatia ľudia. Tí, ktorým boli sľubované istoty. Istotou dnes je veľmi rýchla a radikálna redukcia druhého dôchodkového piliera na pilierik, zároveň rast daní, rast odvodov, poplatkov. Logickým dôsledkom bude rast nezamestnanosti a problémov v slabších regiónoch a rast novej neistoty do budúcnosti.
