Slováci nastavili zadnicu svetu a po vzore svojich ruských okupantov, známych aj ako bratia, sa pripravili na budúcnosť hoci v chudobe a marazme ale zato suverénnu.
To, že za zmenami ústavy bola vo veľkej miere čisto pomätená zloba úspešne demaskoval Andrej Danko, keď sa ako podpredseda parlamentu po odhlasovaní zmien ústavy postavil pred kamery a na vlastnej tlačovej besede začal z ničoho nič blúzniť o bozkávajúcich sa mužoch na ulici a pohoršene sa ešte zadúšať čo asi také robia po nociach. Bozkávajúce sa ženy nespomínal, možno je to v inej kategórii jeho internetovej histórie.
A nič sa nestalo.
Takže znova, ja, môj život, môj 9 ročný vzťah s mojím partnerom nie je agenda, ideológia, ani progresivizmus, je to život a nie je na podpredsedovi parlamentu, vláde, ani na širokej verejnosti posudzovať či a ako ho mám právo žiť, hľadať šťastie alebo pobozkať partnera na ulici bez strachu. A už vôbec nie je "normálne", ako hovoril pán Danko, využívať moc zverenú občanmi na ponižovanie časti populácie, burcovať proti nám verejnosť a stavať ústavné hrádze aby ste sa vyhli diskomfortu.
Nerozumiem ako sa vôbec človek, ktorému občania zverili moc na správu veci verejných v prospech všetkých, rozhodne tento mandát napĺňať ponižovaním časti populácie a ostatní sa budú svorne tváriť, že je to v poriadku.
Ja si tiež nechcem predstavovať čo pán Danko robí v noci, ale mne na tlačovku o tom nikto nepríde, ústavu nikto meniť nebude a čo je podstatné, ani necítim potrebu niečo také riešiť, pretože mu prajem slobodný život.
Mne ho zdá sa väčšina na Slovensku nepraje. Dúfam ale, že ten zvyšok pochopí, že zmenou ústavy sa zmenil charakter nášho štátu a je na nás sa rozhodnúť či to necháme tak, ako vždy, alebo nie.
Prečo si vláda praje, aby sme to nechali tak, veľmi dobre opisuje vo svojej knihe Autokracia s.r.o. novinárka a nositeľka Pulitzerovej ceny, Anne Applebaum.
Hovorí o tom, ako totalitné režimy minulého storočia ponúkali občanom utópiu a lepšie zajtrajšky a propaganda mala za cieľ povzbudzovať a inšpirovať. Ale viaceré moderné autokratické režimy sa poučili, pretože pochopili, že túto propagandu si ľudia vedia ľahko porovnať s realitou okolo seba. Namiesto toho sa usilujú utvrdiť ľudí v tom, aby sa starali primárne o seba samých, vyhýbali sa politike a nedúfali v demokratické alternatívy hovoriac:
"Náš štát je možno skorumpovaný, ale všetky ostatné sú skorumpované tiež. Možno sa vám náš líder nepáči, ale ostatní sú horší. Možno sa vám situácia v našej spoločnosti nepáči, ale aspoň sme silní a demokratické štáty sú slabé, degenerované, rozdelené a vymierajúce."
Toto je v podstate posolstvo väčšiny ruskej/proruskej propagandy šíriacej sa po celom svete.
Obetným baránkom demonštrovania skazenosti demokratického sveta sú naprieč autokratickým svetom kvír ľudia. Pre šírenie nezmyslov o 72 pohlaviach, či štátnych orgánoch alebo jednotlivcoch kradnúcich deti, aby ich dali do gay rodín, sa už aj u nás prijímali, menili a navrhovali zákony, stiahli sa medicínske štandardy liečby a neprijal sa dohovor na ochranu žien, mužov a detí pred domácim násilím a teraz sa zmenila aj ústava.
Ak necháme šírenie strachu, zloby a letargie v politike, ale aj vo svojom okolí, v rodine, v práci prejsť mlčaním, vyhrajú autokrati. Zase.
