Začnem ľudovým porekadlom : Keď chceš o niečo prísť, požičaj to.
Mal som 3 dni do odchodu domov z Holandska. Kolega mi vracal moju navigáciu zo slovami, vraciam ti ju v takom stave, v akom si mi ju požičal. Po zapnutí som zistil, že sa nezapla. Takže výraz :"po zapnutí" úplne stráca svoj význam. Jediná možnosť, ako sa dostať domov je siahnuť po navigácií, ktorá je dostupná na internete.
Keď som sa rozhodoval, do akej zadarmo stiahnutej navigácie vložím svoju bezstarostnú jazdu, zmocnil sa ma taký divný nepokoj. Po stiahnutí troch rôznych aplikácií, som s nepríčetnosťou pozeral na display. Nápady že ich skúsim okolo domu, som zavrhoval neskutočne v rýchlom tempe.
V hlave sa mi rozsvietila žiarovôčka, ktorá signalizovala nápad. Bol hlúpy, idiotský. Nápad takého kalibru, sa môže zrodiť v hlave psychicky narušeného človeka. O tomto nápade sa chcem s vami podeliť.
Ráno bolo krásne. Čo by sa mohlo pokaziť?
Keby som čo i len tušil, ako dnes prežijem deň ani nevstanem z postele.
Stiahol som si do svojho tabletu tri rôzne navigácie, natankoval benzín a mohol som sa vydať v ústrety istej záhuby. Ak chcete vedieť čo to bol za nápad? Tak sa podržte. Rozhodol som sa vyskúšať tieto navigácie v meste kde aj čisto nové, drahé navigácie majú problém. Mesto z názvom Amsterdam ma už čakal.
Už keď som vyrazil na diaľnicu, som vedel že mám problém. Bola sobota a špička v plnom prúde. Nalepené autá na sebe a ja z pochybnými navigáciami v tablete. A ani som kruciš nevedel ktorá je dobrá.
Ako prvú som si zapol:MapFactor gps.
Mala mne vyhovujúcu rozloženú obrazovku. Všetky potrebné veci ktoré potrebujem, na svoju cestu. Zadal som si prvý cieľ, OBCHODNÉ CETRUM.
Prvú vec čo by som jej vytkol na začiatku je, neprehľadnosť cieľov. Žiadne pomenovania ani určenie tovaru ktorý ponúkali . Jednoducho vyhľadalo najbližšie centrum v Amsterdame. Nezaujímalo ju či potrebujem kúpiť klince alebo uhorky. Ale mala jednu výhodu. Vedela prekvapiť. Po príchode do cieľa, človek pri väčšine ciest zavítal na miesta, o ktorých ani netušil že existujú. Prepočítavanie trasy jej išlo od ruky, aj tam kde to nebolo až tak potrebné. Sadol som do auta a počúvam: PREPOČITÁVAM. Naštartoval som a prepočítavalo. Začnem cúvať a prepočítava. Jednoducho malo rado počty.
Má to svoje plus. V momente keď vybočíte z trasy vráti vás ihneď na pôvodnú cestu, v tomto probléme bola rýchla.
Z nahodeným úsmevom som sa tešil, kam dorazíme.
Zišiel som z diaľnice a zavítal som v meste Amsterdam. Na obrazovke sa objavila vzdialenosť 5 kilometrov a ja som vedel že obchodík je za rohom.
Prešiel som zo pár križovatiek a predo mnou sa týčila obrovitánska stena. Mala aspoň milión kilometrov a na nej nápis IKEA. AAA hneď som vedel koľká bije. Už keď som tu. Aspoň si pozriem dáke hrnce.
Zaparkoval v podzemnej garáži a vyrazil v ústrety ľuďom bažiacich po zľavnených šálkach na kávu. Po asi polhodinke úplného nezáujmu o tovar v tejto modrej škatuli, som chcel vyskúšať druhú navigáciu.
Z rezkým krokom som zišiel do garáže a začal hľadať svoje auto. Až keď som už po druhý krát prešiel okolo toho istého auta, som zistil že mám problém.
Kde mám auto?!!!
Zmocnil sa ma strach, "stratil som sa? Alebo mi ho dakto ukradol?" Behal som po garáži sem a tam. Diaľkové nad hlavou a zbesile stláčanie diaľkového ovládača, ma po chvíli omrzelo. Potom mi došlo že som si ho odpojil a diaľkove nefunguje.
Začal som sa smiať. Smial som sa tak nahlas že sa ľudia obzerali. A to v krajine kde je legálna marihuana je dosť neobvyklé otáčať sa za smejúcim človekom.
Po hodine som ho konečne našiel, moje telo sa dostalo do hladiny alfa. Takú radosť som nezažil ani vtedy keď som dostal vodičský preukaz. Ľahol som si na kapotu a uštedril som mu pár bozkov. Sadol som si do neho, volant chytil pevno do rúk a vydýchol som si.
S pokojom v duši som si zapol druhú navigáciu. : Navigator gps.
Zadal som ciel nákupné stredisko a mohol som vyraziť. V tejto som si mohol vybrať aj aké centrum chcem navštíviť. Tak som zadal to ktoré bolo od mojej polohy najbližšie.
V podzemnej garáži nefungujú navigácie, takže musíte sa dostať spod strechy. Ja som bol naučený na mojej starej navigačke, že satelity nájde behom minúty.
Vyšiel som na ulicu a podľa môjho inštinktu som zahol do prava. Pokiaľ sa navigácia rozhýbala, ukázala že môj inštinkt zlyhal a že som mal som zahnúť do ľava.
A už som sa stratil.
Trochu som spanikáril a začal som zmätkovať. Pomohlo to. Videl som svoju trasu na obrazovke, mal som dobrý smer a v očiach predstava veľkého nákupného centra podobného Donau Centru (nákupne centrum vo Viedni). Toto bolo najjednoduchšia navigácia akú som mal.
Keď som sa do nej zahľadel, pripomínalo mi počítadlo. Pár goráliek na paličke. Smer ukazoval a to bolo hlavné.
Prišli sme do okamihu kde mi kázal ísť do prava a tam bol múr. Vravím si, pôjdem rovnejšie možno tam bude ulica. Ale kdeže za múrom bola voda, les a čo ja viem ešte čo.
Až keď som začul sladký hlások z navigácie že prepočítavam. Odľahlo mi.
Na obrazovke sa objavila trasa ktorou keby som sa vydal, by som mal ešte horší deň, než už bol. Trasa viedla do protismeru, VIP zóny. Keby som tam vošiel ostne ktoré boli na ceste by mi prepichli kolesá a ochranka by mi asi nepoďakovala.
Na najbližšej križovatke som sa otočil a hľadal voľný pľac na státie. Táto navigácia ma sklamala.
Popri hľadaní ma začala navigovať do toho centra. Neviem prečo ale chcel som jej dať ešte jednu šancu.
Zišiel som z hlavnej ulici a pomedzi murované domčeky som valil bohvie kde. Za par sekúnd som to zistil. Dostal som sa do černošskej štvrte, kde som mal reálny strach o svoj život. Všetky pohľady padali rovno na mňa, bol som tam ako Eminem. Jediná hviezda na nočnej oblohe.
Pred sebou som videl to centrum kde som chcel ísť nakúpiť. Boli to handrové stánky v ktorý sa predávali veci z druhej ruky, smažene kurčatá a podobne. Začal som štartovať a modlil som sa aby naskočilo a nemusel by som si pýtať pomoc. Moje auto sa asi rovnako bálo ako ja a radšej naštartovalo. S tej ulice som vyrazil ako namydlený blesk.
Zapol som si poslednú navigáciu: Sygic gps ktorá mala najlepšie recenzie.
A z nádejou pre lepšiu orientáciu som vyrazil domov. Mal som po krk celý Amsterdam a moja smelá a super navigácia ma poslala cez centrum.
Jupíííí
Auto natlačené na auto, úzke uličky a ja z túžbou dostať sa von z tohto vriaceho kotla plného ľudí, áut, a bicyklov, bol super recept na katastrofu. Keď píšem bicyklov, myslím nekonečné množstvo bicyklov. Všade kde sa človek pozrie "Dve kolesá z rohami, hore dolu nohami"
Navigácia zatiaľ fungovala bezchybne, pokým som nevybočil, aby som obišiel zápchu.
Jeden z milióna super nápadov dnešný deň.
A tak uličku za uličkou som sa predieral, doprava, doľava. Prišiel som na jednosmernú ulicu, kde boli zaparkované autá a medzera medzi nimi bola tak veľká, že niektorý ľudia čo dvíhajú činky by museli ísť na kánta.
Ale vravím si ak tu parkujú autá, musia s tadeto aj s nimi vyjsť. Tak som pokračoval v jazde a tu z ničoho nič predo mnou bolo koniec ulice.
Videl som barové stoličky, stoly, slnečníky, a ľudia ktorý sa z údivom pozerali na mňa kam to mierim. Pomyslel som si, bude to zaujímavé cúvať touto úzkou uličkou plnou áut.
Ale ľudia Amsterdamský boli taký milí, že sa postavili odtisli stoly a ustúpili sa mi. Keď som prechádzal okolo baru barman, ktorý práve čapoval pivo a stál necelé dva metre odo mňa, mi hľadel do auta. A asi tak ako ja videl takúto situáciu prvý raz.
Poviem vám prvý krát som išiel autom cez bar, popri barovému pultu.
Tak blízko, že keby som sa načiahol, môžem z baru zobrať pivo.
Na tento zážitok nezabudnem. To je jeden s tých okamihou ktorý sa vryje
do pamäti.
Prešiel som pár ulíc a dostal sa na diaľnicu smer Ijmuiden kde som býval. Po príchode na ubytovňu som si okamžite vymazal toho navigátora čo ma doviedol do černošskej štvrte.
Vyskúšal som tri zadarmo stiahnuté navigácie ktoré fungujú aj offline. Zistenie že posledná syginc je tá správna voľba nebolo ani tak prekvapujúce. Nad druhými neuvažujte ak nechcete skončiť ako ja.
Na spiatočnú cestu domov som použil MapFactor gps pretože mi vypočítala o 250 km kratšiu trasu. Áno som nepoučiteľný. V ďalšom blogu napíšem, ako som dopadol.
S pozdravom Filip Bálint.
