Jeden múdry človek raz povedal: V živote existujú len dve istoty – dane a smrť. Potom jeden nemenovaný politik povedal, že ľudia si zaslúžia istoty. No a tak z Božej vôle Slovensko dostalo ďalšie istoty. Ako máte istotu, že po dni príde noc, že po zime príde jar, že Záborská každého polroka predloží zákon o potratoch a progresívci budú ďalej kontrovať s rovnako zástupnými témami ako pani Záborská, len v ružovom, tak máte istotu, že každý rok sa spustí histerický nárek INESS -u, zamestnávateľských zväzov, pravicových komentátorov a novinárov, že teraz už to príde – Slovensko bude zničené, príde Armagedon, zaniknú všetky pracovné miesta a minimálne sa otvoria brány pekelné. Lebo minimálna mzda narástla o závratných 23€! Nevadí, že to isté hovoria doslova každý jeden rok. Asi si myslia, že Slováci majú selektívny výpadok pamäti. Alebo im neaktualizovali manuály ešte od 90. rokov minulého storočia. Lebo občas to vypadá, že sa zasekli v neoliberálnom naratíve, ktorý môže byť funkčný snáď len v ich centrále.
Minimálna mzda = vyššia nezamestnanosť. Okej, ale kde?
Naši priatelia z INESS -u určite budú radi, keď ich budem brať ako tých najčastejšie používaných, pretože sú vo verejnom priestore na tému minimálnej mzdy asi najbesnejší. Tak si pozrime, ako minimálna mzda rástla od roku 2011 do dnes. A porovnajme si to s grafom vývoja nezamestnanosti. A aby som bol úplne presný, pri vývoji nezamestnanosti si dáme roky, kedy sa "skokovo" zvyšovala minimálna mzda, a kedy boli výkriky najväčšie.
zdroj: https://www.mzdovecentrum.sk/aktuality/mzdove-veliciny-v-roku-2021-2.htm
zdroj: https://bit.ly/3nbFNJN
Ak by teda malo platiť to, čo tvrdia naši dámy a páni z INESS -u, mala by asi tá nezamestnanosť kolidovať s tým, ako sa zvyšuje minimálna mzda. Teda by mala neustále stúpať. Ale ona si dovolila dokonca klesať. Koťuha jedna! A to radšej nech si páni z INESS -u nepozrú, čo sa stalo s nezamestnanosťou v takom Slovinsku, kde stúpla minimálna mzda rapídne. To by tam musela byť polovička ľudí bez práce - podľa prepočtov INESS -u. Ibaže by nie.
Rozprávka o znížení daní a odvodov – ideme mať nižšie dôchodky alebo menej opravovať cesty a nemocnice?
Áno, veľmi, naozaj veľmi populárny argument pri debate o mzdách je to, že by sa malo znížiť daňovo – odvodové zaťaženie práce, lebo prestávame byť konkurencieschopní. Je to obľúbená populistická hláška pravicových strán. No tak sa pozrime, ako to vypadá s daňovo – odvodovým zaťaženým v SR v porovnaním s ostatnými krajinami.
zdroj: https://new.poleblog.sk/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku-kapitola-1/
Áno, Slovensko sa nachádza v prvej polovici daného grafu. Ale také Nemecko, Česko, Švédsko, Taliansko, Belgicko či Nemecko sú na tom „horšie“. Chceme podľa logiky INESS -u tvrdiť, že Nemecko nie je konkurencieschopné? Asi nie. A rovnako ani Rakúsko či Francúzsko. Ak nám tu niekto nechce hovoriť, že naša konkurencieschopnosť začína a končí pri nízkych mzdách. To by niekde soudruzi z centrály INESS -u spravili chybu.
Ale dobre. Keď chceme hovoriť o znižovaní daňovo – odvodového zaťaženia a teda hovoríme to A, treba povedať aj to B - ako chceme vypĺňať výpadok na verejných financiách. Pretože o tom sa už nie tak často hovorí. Ak chceme škrtať daňové zaťaženie, tak by sme si mali uvedomiť, že existuje zákon č. 564/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o rozpočtovom výnose dane z príjmov územnej samosprávy, ktorý presne hovorí o tom, ako sa delí predmetná daň. A áno, podnikatelia ju síce posielajú daňovému úradu, ale štát z nej nevidí ani cent. 30% ide vyšším územných celkom a 70% ide obciam. Takže čo, znížime rozpočet obcí a miest? Nebudeme opravovať škôlky, školy, cesty, alebo nebudeme poskytovať iné služby? Áno, viem si predstaviť, že by sme sa bavili o progresívnom zdaňovaní, kde by sme nízkopríjmovým znížili daň z príjmu fyzických osôb/zvýšili nezdaniteľnú časť základu dane a spoplatnili by sme vysokopríjmových vedúcich zamestnancov – rozumej manažment, aby sa to vykompenzovalo. Alebo by sme zaviedli daň z luxusu, prípadne by sa zvýšila daň z dividend. Ale z toho by INESS dostal záchvat, lebo „trestanie bohatých“.
Poďme sa baviť o odvodoch. Treba si uvedomiť, z čoho sa predmetné odvody skladajú. Zdravotné poistenie a odvody do Sociálnej poisťovne. Chceme znížiť odvody do zdravotnej poisťovne? Nebudem zabiehať do detailov, ale odporúčam na túto tému zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov. Veľmi v skratke tento zákon hovorí o tom (spolu s príslušnými vyhláškami), koľko sa má zaplatiť a koľko stojí cena ľudského života. Nápoveda – je to 41 533 € za rok kvalitného života pri používaní určitého lieku na vašu liečbu. Ak úradníci v tabuľkách a zložitých grafoch dostanú, že sa to oplatí, dostanete ho. Ak nie, nebude Vám taký liek preplatený. Takže ak chceme znížiť zdravotné odvody, pamätajte si na to, že zníženie odvodov do zdravotnej poisťovne môže znamenať to, že nebudete mať nárok na daný liek. Lebo presne to by sa stalo.
Na záver ešte spomeniem sociálne odvody – tam máme dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, nemocenské poistenie, úrazové poistenie. Takže ak chcete škrtať v sociálnych odvodoch, tak sa čestne postavte pred ľudí a povedzte im, že budú mať nižšie dôchodky, nižšiu PN -ku, keď budú mať dlhodobý pracovný úraz, plnenie bude nižšie a mohol by som pokračovať. Hlavne si pozriem, ako zabezpečíte záväzky, ktoré nám vyplývajú z takých základných dokumentov, ako je listina základných práv a slobôd, listina základných ľudských práv a slobôd alebo charta základných práv Európskej únie a, koniec koncov, aj z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí aj o tom, že máme právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť alebo že ako občania máme právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa a na ochranu života a zdravia. Zdravotné a sociálne odvody sú len napĺňaním týchto záväzkov, aj keď nie jediným spôsobom napĺňania tohto záväzku.
Parita kúpnej sily – niečo, čo sa nehodí
Nakoľko je minimálna mzda z veľkej časti aj o ekonomike, musím poukázať na niečo, čo vo verejnom diskurze tak často nezaznieva, lebo sa to proste do neho nehodí. Alebo je rovno vyvracaný ako nedôveryhodný ukazovateľ. Najskôr si treba ozrejmiť, čo je parita kúpnej sily. Parita kúpnej sily je ekonomický ukazovateľ, na základe ktorého je možné porovnávať ekonomickú silu jednej krajiny (regiónu) oproti inej. Je to špecifický prevodový cenový index, ktorý dáva do súvisu cenové rozdiely tovarov a služieb v určitom okamihu v rôznych krajinách (regiónoch) pri eliminovaní rozdielov v cenovej úrovni medzi krajinami. Vypomôžem si nedávnom analýzou Asociácie sociálno-ekonomických analytikov, v ktorej tvrdia nasledovné:
Na porovnanie príjmov v krajinách s rozličnými výškami cenových hladín sa používa prepočet cez tzv. paritu kúpnej sily. Tak dospeli analytici k zhodnoteniu, že Rumunsko má síce minimálnu mzdu nižšiu ako Slovensko, jeho obyvatelia si však za ňu dokážu nakúpiť viac tovarov a služieb ako Slováci. "Ak povieme, že 458,07 eura je viac ako 623 eur, tak si možno niekto zaťuká na čelo, no toto tvrdenie je pravdivé. Rumun s minimálnou mzdou 458 eur si kúpi viac tovarov a služieb ako Slovák so 623 eurami," uzavrel analytik Ján Košč. Ako podotkol docent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Tomáš Želinský, v praxi sa stretáva s tým, že odporcovia minimálnej mzdy tvrdia, že úroveň minimálnej mzdy na Slovensku je nastavená prehnane vysoko. "Argumentujú napríklad tým, že minimálna mzda v Nemecku nedosahuje ani 40 % z priemernej mzdy, pričom na Slovensku je to až okolo 50 %. Zabudnú ale dodať, že zárobky v Nemecku sú oproti tým slovenským (v parite kúpnej sily) viac než dvojnásobné," porovnal Želinský. Dodal, že ak sa do úvahy berú len pracovníci v priemysle, priepasť medzi Slovenskom a Nemeckom sa ešte viac zvýši.
Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/872468/po-prepocte-minimalnej-mzdy-cez-paritu-kupnej-sily-je-na-tom-slovensko-horsie-ako-rumunsko/
Samozrejme, INESS už rýchlo naklusal a skrze prizmu svojich ideologických okuliarov povedal, že pozerať sa na danú vec skrze paritu kúpnej sily je zavádzajúce. Tak určite. Je to rovnaké, ako keď INESS vyhlási za najlepší program strany, ktorý písali. Toľko k ich objektivite. A hlavne pán Chovanculiak a Ďurana, skúste to OSOBNE povedať tým nízkopríjmovým kúzelníkom, ktorí musia vyžiť z minimálnej mzdy. Možno by týmto pánom nezaškodilo, keby si osviežili pamäť, že v Ústave SR máme taký článok, ktorý hovorí, citujem: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.“ Je to článok 36, ods. 1, písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. To len na pripomenutie. Lebo v ústave nie sú zakotvené len právo na podnikanie a právo na vlastníctvo majetku. Ale aj široká a pestrá paleta sociálnych práv.
INESS a podnikateľské zväzy brešú – karavána ide ďalej alebo záverom...
Je mi jasné, že týmto blogom nespravím dieru do sveta. Ani že pánov z INESS -u a ostatných pravicových klík zázračne neosvieti, netrafia sa po čele a nepovedia – mýlili sme sa. Ego nedovolí a nepustí. A nehovorím, že všetka ich robota je zlá – na tému „uhlíková neutralita a politika EÚ“ ich rád čítam a vo veľa veciach majú pravdu. Ale minimálne v niektorých veciach by sa mohli zobudiť z neoliberálneho spánku, kde ako Šípková Ruženka spia v kľude od 90. rokov a neposunuli sa ani o nanometer.
A na úplný záver si dovolím zacitovať z programu nemeckej SPD, pravdepodobne strany, z ktorej bude budúci kancelár, ktorá si ako prvý bod programu dala nasledovné:
Ak celý deň tvrdo pracujete, zaslúžite si za to slušnú mzdu. Napríklad všetci tí, ktorí sa starajú o našich chorých a starších ľudí, ktorí sa starajú o naše deti, doručujú nám balíky alebo zabezpečujú, aby boli regály v supermarkete plné. Práca má dôstojnosť a hodnotu. Preto rýchlo zvýšime minimálnu mzdu na 12 eur za hodinu. Nesmie byť nižšia - ale mohla by byť, samozrejme, aj vyššia. Oveľa viac zamestnancov by preto malo byť odmeňovaných v súlade s dobrými kolektívnymi zmluvami. Dobré peniaze za dobrú prácu. O to ide predovšetkým.
Podľa predikcií INESS -u, ktorými nás roky hojne prikrmujú ohľadom minimálnej mzdy, by sa Nemecká ekonomika mala zrútiť a tým pádom aj celá Európska únia. Chcete sa staviť, že kvôli minimálnej mzde to tak rozhodne nebude?
