Minule sa na mňa obrátila s problémom jedna známa. Je učiteľka v jednej východoslovenskej obci. Má v škole žiačku, ktorá páchne, je hladná, sporo odetá a viac vecí nemá ako má. Je to malé nevinné asi osemročné dievčatko žijúce v úbohých domácich podmienkach a do školy chodí ako sa podarí. Učiteľka sa ma pýtala na postup pri riešení záškoláctva a pýtala sa ma na to, kam má nahlásiť zanedbávanie dieťaťa, pretože sa už na to nemôže dívať.
Tak som jej preposlal metodický materiál, vzor oznámení na obec a na ÚPSVaR. Niečo spracovala a prišla za riaditeľom školy. Jej oznámenie nepodpísal. Postup je totiž taký, že škola posiela problém obci, ktorý je zároveň zriaďovateľ školy. A ten ju platí. Ak by obec riešila rodinu, mohlo by to skončiť vyňatím dieťaťa z rodiny. A nielenže by prišla obec a škola o dotáciu na dieťa z ministerstva školstva, naopak, ešte by sa musela obec finančne podieľať na finančných výdavkoch, ktoré by mal detský domov s dieťaťom. No a tak sa jednoduchou matematikou vypočítalo, že lepšie je mať zanedbávané zavšivavené dieťa v obci ako odvšivavené a najedené v domove. Starosta aj s riaditeľom školy dokázali, že kvalita života dieťaťa, jeho práva a nádej na lepší život sú menej ako normatív na žiaka. Zároveň si uvedomujem, že ak by obec nahlásila všetky zanedbávané deti vo svojom katastri a nebodaj by ich vyňali z rodiny kvôli neľudským podmienkam, bankrot obce je istý.
No a tak vlastne všetkým vyhovuje zakonzervované rómske geto, o ktorom sa vie, do ktorého sa chodí nakúkať, aby sa nepovedalo, ale riešenie nemôže existovať. Lebo je to tak prosto a jednoducho nastavené.
A preto mi príde smiešne, keď niekoho zo zákona "šikanujem" pre 16 neopsravedlnených hodín v mesiaci a ešte ma pri tom kontroluje prouratúra. Hlavne keď vidím, že v tej istej republike, len o 300 kilometrov vpravo, platia úplne iné zákony.
