Prečo ŠRVŠ podporuje novelu vysokoškolského zákona

Študentská rada vysokých škôl na základe významných ústupkov ministerstva školstva zmenila postoj k novele zákona.

Prečo ŠRVŠ podporuje novelu vysokoškolského zákona
Po rokovaní predstaviteľov vysokoškolských reprezentácií s vedením ministerstva školstva 2.3.2021. (Zdroj: TASR, Jaroslav Novák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vo verejnom priestore opäť rezonuje téma novely vysokoškolského zákona, predovšetkým kvôli protestom proti novele a prerušeniu výučby dňa 21.2.2022. Predmetom verejnej diskusie sa stala aj zmena postoja Študentskej rady vysokých škôl („ŠRVŠ“), ktorá patrila v októbri a novembri minulého roka k hlasným kritikom predloženej novely. Študentská reprezentácia spoluorganizovala protest proti novele, petíciu za zachovanie akademickej samosprávy a ďalšie aktivity, ktorými sa bránila vtedajšiemu zneniu novely zákona. Ja sám som v blogu popisoval 3 najväčšie výhrady k novele.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento článok má preto za cieľ dôkladne vysvetliť zmenu postoja ŠRVŠ, ako aj ponúknuť argumenty, prečo je aktuálne znenie novely dobré a neohrozuje akademickú samosprávu.

Zmena postoja reprezentácie študentov

ŠRVŠ sa v októbri postavila proti novele, preto časť akademickej obce znepokojuje, že študenti „otočili“ a „kopú" s ministerstvom školstva. Od októbra sa však veľa udialo.
Prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie („MPK“), ako aj desiatky stretnutí s reprezentáciami vysokých škôl, predstaviteľmi vysokých škôl, ministerstvom školstva, predsedom a členmi vlády, strategickou radou vlády, poslancami a ďalšími organizáciami.  

ŠRVŠ predložila do MPK 28 zásadných pripomienok, pričom 12 z nich bolo zameraných na riadenie (teda vzťahy a kompetencie orgánov vysokých škôl) a z týchto akceptovalo ministerstvo školstva až 10 pripomienok. Pripomienky boli akceptované buď úplne alebo čiastočne, pričom tento výsledok berieme ako rozumný kompromis. Všetky pripomienky sú dostupné na slov-lexe, pre lepšiu orientáciu ponúkam prehľad pripomienok v obrázku.

SkryťVypnúť reklamu

Prehľad pripomienok schválených Valným zhromaždením ŠRVŠ k návrhu novely zákona spolu s vyhodnotením po MPK.
Prehľad pripomienok schválených Valným zhromaždením ŠRVŠ k návrhu novely zákona spolu s vyhodnotením po MPK.  (zdroj: Filip Šuran)

Na pripomenutie, do MPK išiel materiál, ktorý navrhoval správnu radu, do ktorej by minister školstva menoval presnú polovicu členov a mal by teda silu zablokovať procesy na vysokej škole, pričom členovia by nepodliehali žiadnemu nominačnému princípu, ani vyjadreniu druhej strany a verejnému vypočutiu. Správna rada mala pôvodne rozhodovať o akomkoľvek prevode majetku, bez kontroly akademického senátu a navrhovať takmer polovicu členov výberovej komisie na výber dekana. Taktiež by správna rada musela potvrdiť zvoleného kandidáta na rektora, teda sa de facto zavádzala dvojkomorová voľba rektora. Všetky tieto kľúčové výhrady ŠRVŠ boli po MPK odstránené, ministerstvo školstva ustúpilo a pridalo do zákona ďalšie pro-študentské opatrenia.

SkryťVypnúť reklamu

V novele sú však stále 2 ustanovenia, ktoré naďalej kritizujeme a žiadame o ich úpravu pozmeňujúcim návrhom. Konkrétne ide o vydávanie minimálnych kritérii na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov ministerstvom školstva a zníženie minimálneho študentského zastúpenia v akademickom senáte na minimálne 1/4. Tieto pripomienky sme za posledné týždne komunikovali s ministerstvom školstva, pričom ministerstvo deklarovalo, že v spolupráci s poslancami navrhnú zmeny tak, aby zostalo zachované minimálne zastúpenie študentov na úrovni 1/3 a minimálne kritériá na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov bude schvaľovať Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.

SkryťVypnúť reklamu

Od začiatku volala ŠRVŠ po zodpovednej diskusii, ktorá vyústila do rokovaní počas a po MPK s veľmi pozitívnym výsledkom – študentské pripomienky boli akceptované, preto Valné zhromaždenie ŠRVŠ vyjadrilo 11.2.2022 podporu novele vysokoškolského zákona (hlasovanie o podpore novely: ZA 49, PROTI 10, zdržalo sa 8 delegátov). Študentská reprezentácia dosiahla diskusiou čo požadovala, preto proti novele neprotestuje, ale ju podporuje a nerozumiem osobám, ktorým toto logické vysvetlenie nestačí.

Čo prináša novela vysokoškolského zákona

Zloženie správnej rady

Ministerstvo školstva navrhuje správnu radu ako externý orgán, ktorého nepárny počet členov bude zodpovedať minimálne 1/4 členov akademického senátu. Kandidátov na členov správnej rady nominujú neziskové organizácie, Slovenská akadémia vied, obce, samosprávne kraje, verejné výskumné inštitúcie, múzeá, združenia zamestnávateľov a ďalšie organizácie.

Ukážme si to na príklade – ak má akademický senát univerzity 44 členov, správna rada bude mať 11 členov. 5 kandidátov z predložených návrhov vyberie akademický senát a 5 kandidátov minister školstva. Kandidáti nemôžu byť napríklad štátnymi zamestnancami, rektormi iných vysokých škôl, ani príslušníci danej akademickej obce (okrem najmenej jedného člena, ktorého volí študentská časť akademického senátu). Po prvom výbere sa uskutoční verejné vypočutie kandidátov a krížové vyjadrenie sa k navrhovaným osobám. Akademický senát sa vyjadrí k ministerským kandidátom a ministerstvo školstva ku kandidátom akademického senátu. Po vyjadreniach si akademický senát potvrdí svojich členov správnej rady a ministerstvo školstva tých svojich. Minister školstva teda nemôže zablokovať žiadneho kandidáta od akademického senátu a vice versa. Zvolení a vymenovaní 10 členovia sa následne musia dohodnúť a zvolia 11. člena, týmto sa garantuje nezávislosť správnej rady. Ak sa do polroka nedohodnú, vyberie nezávislého člena Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie.

Zasadnutie Správnej rady Trnavskej univerzity v Trnave
Zasadnutie Správnej rady Trnavskej univerzity v Trnave (zdroj: kassay.eu, Štefan Kassay)

Právomoci správnej rady

Na voľbe rektora sa bude správna rada podieľať spolu s akademickým senátom, pričom členovia správnej rady ako aktívne zapojení aktéri voľby môžu posudzovať napríklad manažérske, riadiace a iné predpoklady kandidáta. Externý hlas správnej rady neohrozujúci rozhodujúce slovo akademického senátu zaiste prinesie iný pohľad na kandidáta na rektora. Pripomínam, že akademický senát bude mať vo volebnom zhromaždení 4/5 a správna rada iba 1/5. V prípade schválenia návrhu na odvolanie rektora akademickým senátom sa bude vyžadovať aj potvrdenie odvolania správnou radou, čo má zabezpečiť nezávislosť rektora v prípade nepopulárnych, no potrebných opatrení na vysokej škole.

Po novom už nebude rozhodovať o metodike rozpisu dotácie a rozpočte vysokej školy správna rada spolu s akademickým senátom, ako je to v súčasnosti. Novela prináša zmenu, podľa ktorej rektor pripraví a predloží návrh metodiky rozpisu dotácie a návrh rozpočtu akademickému senátu, ktorý sa vyjadrí a následne v týchto veciach rozhodne správna rada. Ministerstvo školstva totiž vidí problém v tom, či senátori a senátky, ktorí zastupujú konkrétne fakulty a pracoviská na ktorých pôsobia, vedia objektívne posúdiť rozdelenie financií s ohľadom na smerovanie a dlhodobý zámer celej vysokej školy. Stále sa však akademický senát bude môcť vyjadriť, takže správna rada rozhodne na konci dňa na návrh rektora a so stanoviskom akademického senátu.

Často diskutovanou témou je odobratie kompetencie rozhodovať o nakladaní s majetkom akademickému senátu a presun iba na správnu radu. V súčasnosti si totiž musí rektor každý eurový nájom, či predaj metra štvorcového dať odsúhlasiť aj akademickým senátom a následne správnou radou. Po novom už bude rektor potrebovať iba súhlas správnej rady, v prípadoch nakladania s majetkom väčším ako 510.000 eur aj súhlas akademického senátu. Takže obavy, že by správna rada mohla sama predať čo i len zvonček na dverách nie sú opodstatnené. Táto zmena, naopak, zefektívni rozhodovacie procesy, pričom akademický senát sa môže na každom svojom zasadnutí pýtať rektora na všetky majetkové úkony (zamýšľané alebo vykonané).

Od voľby ku výberu dekana

V súčasnom systéme volí dekana fakultný akademický senát, teda zamestnanci priamo podriadení dekanovi v pracovno-právnych vzťahoch a študenti, ktorých títo zamestanci učia (na väčšine fakult dekan priamo učí alebo skúša študentov). V takejto podriadenosti môže byť obtiažne zvoliť iného ako úradujúceho dekana z obavy o pomstu. Druhou otázkou je kvalita výberu, teda či zamestnanci a študenti v senátoch dokážu objektívne a kvalitne posúdiť nie vedecký a pedagogický profil kandidáta na dekana, ale jeho manažérske zručnosti a predpoklady napĺňať svoju víziu s využitím finančných, personálnych a ďalších nástrojov. Toto posúdenie býva zložité aj pre HR špecialistov na to školených. Posledným systémovým nedostatkom, na ktorý okrem iných upozorňoval aj prieskum To dá rozum je zviazanosť dekana s akademickým senátom – dekan z obavy o stratu priazne senátu, ktorý je pre chod fakulty a jeho udržanie sa vo funkcii esenciálny, nerobí nepopulárne, no potrebné opatrenia (prepúšťanie, krátenie financií nevýkonným pracoviskám, atď.). Tieto 3 základné problémy sa opakovane a dlhodobo vyskytujú na väčšine fakúlt.

Ministerstvo školstva preto prichádza s návrhom, podľa ktorého vyberie dekana 7-členná komisia: 3 zástupcovia fakulty (resp. fakultného senátu), 2 zástupcovia rektora, 1 zástupca akademického senátu (musí byť mimo akademickej obce fakulty, môže byť z univerzity) a 1 zástupca správnej rady.
Výkon samosprávy má viacero podôb. Niekto by povedal, že nejde o samosprávu, pokiaľ si dekana nevolí celá akademická obec priamo, inému stačí voľba v akademickom senáte. Ja osobne zastávam názor, že ak dekana vyberie výberová komisia nominovaná orgánmi samosprávy (6/7 členov výberovej komisie sú nominanti samosprávy – fakulta, rektor, akademický senát) a 6/7 členov môže byť z akademickej obce príslušnej fakulty, tak samospráva ohrozená nie je.

Aktuálne ešte na úrovni koaličných partnerov prebiehajú diskusie o presnom zložení výberovej komisie a prípadnom posilnení pozície fakulty, preto je ťažké predpokladať presné zloženie výberovej komisie. Každopádne však tento krok pomôže k nezávislejšiemu výberu dekana, ktorý bude následne slobodnejší a fakultný senát bude považovať za svojho partnera pri rozvoji fakulty, a nie primárne ako jeho elektorát.

Fakultné orgány a výzva pre študentov

Na úrovni fakulty novela ruší všetky ustanovenia týkajúce sa orgánov fakulty a ich kompetencií. Preto majú čiastočnú pravdu tie hlasy, ktoré hovoria o rušení akademických orgánov. Treba však doplniť aj druhú časť, že fakulta si môže ponechať všetky orgány tak ako doteraz – akademický senát, vedeckú radu a disciplinárnu komisiu spolu so všetkými kompetenciami. Jedinou výnimkou je výber dekana, ktorý bude obligatórne na 7-člennej výberovej komisii.

Novela tak dáva možnosť, aby si vysoká škola sama prostredníctvom štatútu určila fakultné orgány, ich kompetencie a vzťahy, a to podľa potrieb tej-ktorej fakulty. Ako príklad uvediem menšiu fakultu, ktorá má problém s personálnym obsadením zamestnancov v akademickom senáte, vedeckej rade a súčasne v orgáne na zabezpečovanie kvality. Takáto fakulta si môže navrhnúť viac vyhovujúci systém – namiesto akademického senátu a vedeckej rady mať vedecko-pedagogickú radu, alebo napríklad nemať vedeckú radu (jej kompetencie by prebrala vedecká rada vysokej školy). Osobne si neviem predstaviť väčšiu autonómiu, ako možnosť si vytvoriť vyhovujúci systém riadenia bez zákonných obmedzení.

Zasadnutie Akademického senátu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK
Zasadnutie Akademického senátu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK (zdroj: zona.fmph.uniba.sk)

V kolektívnych orgánoch fakulty je študentom stále garantované minimálne zastúpenie 1/3 (ministerstvo školstva rovnako ako pri akademickom senáte súhlasilo s ponechaním súčasného minimálneho zastúpenia), pričom je možnosť vzniku študentskej samosprávy. Študentská samospráva v podobe samostatného a nezávislého študentského orgánu, ktorý sa zaoberá študentskými potrebami nie je novinkou, ide o bežnú prax v zahraničí. Zároveň je možné prebrať, zdokonaliť a inštitucionalizovať zabehnuté a osvedčené formy študentskej participácie na danej fakulte – študentské parlamenty, študenské komory alebo samostatné študentské časti akademických senátov. Ide o najväčšiu výzvu z pohľadu študentskej participácie na fakultách a bude na študentoch, študentských zástupcoch ale aj na ŠRVŠ, aby sme ju spoločne využili.

Pro-študentské zmeny

Okrem spomínaných zmien v riadení prináša novela zákona o vysokých školách viacero pro-študentských opatrení a zmien. Ako príklad uvediem pomerné školné za nadštandardné štúdium, ktoré vysoká škola určí študentovi podľa kreditovej záťaže, a nie v plnej výške, ako tomu bolo doteraz. Napríklad študent, ktorý kvôli neabsolvovaniu jedného predmetu musí ísť do „nadštandardu" tak nebude musieť zaplatiť plné školné rádovo v stovkách eur, ale podľa počtu kreditov za predmet zaplatí pár desiatok eur. Takýchto proštudentských zmien v novele je viacero, najdôležitejšie sú uvedené v bode č. 5 uznesení Valného zhromaždenia ŠRVŠ.

Od rušenia samosprávy k jej posilneniu

Záverom vyjadrím nádej, že poslanci NR SR sa budú pri rozhodovaní o novele riadiť argumentmi a nie nepodloženými obavami o sprivatizovanie vysokých škôl a zásahy politických nominantov do slobody vedeckého bádania.

Keď ŠRVŠ videla ohrozenie vysokých škôl a ich samosprávy, kričali sme. Verím však, že som priniesol dostatočné vysvetlenia a argumenty na podporu stanoviska, že kričať už nie je potrebné. Naopak, novela rieši časť problémov v riadení fakult a vysokých škôl, čo pomôže vysokým školám napredovať. Na druhú stranu dúfam, že politická reprezentácia nezostane iba pri legislatívnych zmenách, ale podporí vysoké školy aj finančne. So znižovaním rozpočtu sa kvalitatívne neposunieme aj keby máme najlepší zákon o vysokých školách.

Filip Šuran

Filip Šuran

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Osobný blog predsedu Študentskej rady vysokých škôl.Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Háji záujmy študentov, presadzuje ich požiadavky a pracuje za zlepšení kvality a podmienok štúdia už od roku 1997.http://srvs.eu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu