Toto je óda na radosť,
pre ktorú obetujem navždy,
život za lásku,múdrosť za mladosť
a celý svet za objímanie v daždi.
Si tu a potom zrazu niet ťa,
ja neviem,čo to znamená,
najprv ma chrániš sťa malé dieťa,
potom som z teba zmätená.
Zabíjaš,čo sa zabiť nedá,
neviem či sama odísť mám,
láska je umenie a nie veda,
tak chceš byť so mnou či chceš byť sám?
Stojím tu tíško a som nemá,
netajím,naháňaš mi strach,
no,keď ma chytíš za ramená,
stáva sa zo mňa samovrah.
Veď tu som aj,keď ty ma trápiš,
vrátil si sa snáď tisíckrát,
potom sa ma zas týždne strániš,
povedzmi,bude to raz za to stáť?






