Mať strach je dovolené. Každý má právo mať občas strach, ale kto chce mať strach dobrovoľne? Možno by niekto mohol namietať tým, že nie je strach ako strach.
Existuje strach spojený so vzrušením: sedím na úplne šialenom kolotoči, nechápem, ako som sa tam dostala a bojím sa, že o malú chvíľu sa všetko začne hýbať, ale viem, že to bude super, možno sa začne niečo štekliť v bruchu tak, že sa nebudem vedieť držať ako na pirátskej lodi, ale bude to super. Strach spojený s tešením sa: je zaujímavé, že prvé čo mi napadlo v súvislosti s tešivým strachom je bábätko, možno nečakané, ale chcené, ktovie, možno raz budem kompetentná písať aj o tejto téme :) S očakávaním si dovolím príkladovať trebárs cesty do neznáma, do zahraničia, ďaleko od rodiny, ďaleko od ľudí, ktorých poznám a ktorí by mi pomohli, keď to bude potrebné,ale som zvedavá a plná očakávaní. S trémou? ( to bude jeden z tých strachov, na ktoré sa nezvykneme tešiť) väčšinou asi súvisí so skúškami, ktoré treba prekonať a možno ešte keď chceme alebo by sme mali povedať niečo osobnejšie niekomu na kom nám záleží, ale to nebude správny druh trémy, osobne by som očakávala, že to dopadne dobre, alebo nie? Takže minimálne očakávanie možno hneď aj vzrušenie a tešenie a STRACH. A nakoniec je tu strach, "strach". Strach z niečoho, z niekoho, o niekoho,... Strach, pri ktorom sme všetci zrazu takí maličkí. Ale aspoň na chvíľu, možno len na 5 minút, sa každý zastaví a rozmýšľa inak, trápia ho iné veci než tie, čo vždy.
Ako výsledok uvažovania, ktoré ma momentálne prepadlo mi vychádza, že človek sa bojí, pretože nemá istotu. Veď načo sa báť, keby vieme, ako to dopadne. Strach je neistota a človek nemá neistotu rád. Je stokrát lepšie byť si na istom a nemať strach. A čo nádej? Veď tá malá neistota, ktorá nahlodáva myseľ a nedovolí sústrediť sa na niečo iné, možno podstatnejšie, je nasýtená aj nádejou. Nádejou na lepší vývoj. Nemusí byť všetko také, ako sa na prvý pohľad javí, pretože je tu to malilinkaté svetielko, ktoré sa snaží strach prekričať a presvedčiť nás, že sa ešte stále niet čoho báť.
Veď ja sa napokon vôbec nemusím báť, mám svoju nádej a to zákerné "čo ak" jednoducho zatlačím niekam dozadu a už to nebude pravda a už sa nebudem báť, ale čo ak...
