Prvé pravidlá z roku 1997
Daňovo zvýhodnené dobrovoľné dôchodkové sporenie na Slovensku vzniklo prostredníctvom doplnkových dôchodkových poisťovní už v roku 1997. V tom čase si mohli záujemcovia znížiť daňový základ maximálne o 10 percent hrubej mzdy, najviac však o 24-tisíc korún ročne. Napríklad za zdaňovacie obdobie 2004, po zavedení rovnej dane, to znamenalo daňovú úsporu do 4 560 korún ročne.
Ďalšou motiváciou prečo vstúpiť do tretieho piliera bol príspevok zamestnávateľa. Ten si zaplatené sumy pre svojich zamestnancov mohol započítať do nákladov a rovnako, ako jeho pracovníci, si tak znížiť daňovú povinnosť. Maximálne však do výšky troch percent úhrnu zúčtovaných miezd a náhrady miezd poistených zamestnancov. Pri poistencoch zaradených podľa rozhodnutia štátneho orgánu na ochranu zdravia do rizikovej kategórie 3 a 4 si zamestnávateľ mohol znížiť daňový základ až do výšky šiestich percent všetkých zúčtovaných miezd poistených pracovníkov.
Zaujímavé boli aj podmienky získania nároku na doplnkový starobný dôchodok. Stačilo byť účastníkom v systéme DDP jeden rok a dovŕšiť vek 50 rokov.
Daňová reforma 2004
Pri daňovej reforme platnej od 1. januára 2004 sa ešte čakalo na právnu normu o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá mala zabezpečiť transformáciu doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Preto nový zákon o dani z príjmov nijako prevratne nezmenil daňovú úľavu na doplnkové dôchodkové poistenie. Pre zdaňovacie obdobie 2004 platilo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa na zníženie daňového základu o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie mali uplatniť paragrafy ešte zo starého zákona o daniach z príjmov.
Zdaňovanie dávok
Od 1. januára 2004 zmeny nastali aj v spôsobe zdaňovania dôchodkových dávok vyplácaných z doplnkového dôchodkového poistenia. Napriek zvýšeniu sadzby dane z 10 na 19 percent, sa výrazne znížil základ, z ktorého sa daň počítala. Od začiatku roka 2004 sa totiž nezdaňuje celá dávka, ako tomu bolo do konca roku 2003, ale iba jej časť, zodpovedajúca výnosom, ktoré DDP klientovi každoročne pripísala na účet.
Vylepšenie z roku 2005
Rok 2005 priniesol konečne zmenu. Nielen v tom, že parlament prijal nový zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. Ale aj v tom, že novela zákona o dani z príjmov zrovnoprávnila doplnkové dôchodkové poistenie s ostatnými formami účelového dobrovoľného sporenia a životného poistenia, ktoré bolo možné použiť v rámci dobrovoľného penzijného zabezpečenia. Aspoň čo sa týkalo ľudí, ktorí si na tieto produkty prispievali sami.
Menšia úspora, tvrdšie podmienky
Nová legislatívna úprava daňovej oblasti však priniesla zníženie maximálnej hranice príspevkov na účelové sporenie alebo poistenie, o ktoré si daňovníci mohli znížiť daňový základ dane z príjmov na 12-tisíc korún ročne. Úspora na dani tak klesla na maximálne 2 280 korún ročne.
Zmenili sa však aj podmienky, za ktorých si sporiteľ alebo poistenec môže daňovú úľavu uplatniť. Minimálny čas sporenia sa predĺžil z jedného roka na 10 rokov a čas výplaty nasporených prostriedkov sa posunul z minimálneho 50. roku života poistenca na najmenej 55. rok.
Na zamestnávateľov zabudli
Popri zrovnoprávňovaní účelového sporenia a životného poistenia s DDP sa však akosi (že by náhodou?) zabudlo na zamestnávateľov. Ani v roku 2005 totiž zákon o dani z príjmov neumožňoval firmám zahrnúť si do daňových výdavkov aj príspevky na iné formy sporenia a poistenia ako na doplnkové dôchodkové poistenie (resp. doplnkové dôchodkové sporenie), ktoré zamestnávateľ platil za svojich pracovníkov.
Daňové zrovnoprávnenie
Zvýhodnenie doplnkového dôchodkového poistenia oproti iným účelovým formám sporenia o príspevok zamestnávateľa padlo až od 1. januára 2006. V tomto zdaňovacom období si už mohli zamestnávatelia započítať do nákladov príspevky za svojich pracovníkov nielen na DDP, ale na všetky druhy účelového dôchodkového sporenia a životného poistenia. V zákone o dani z príjmov pribudla podmienka, že to mohlo byť v úhrne najviac do šiestich percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.
Stále o výhodu navyše
Napriek daňovému zrovnoprávneniu zostala doplnkovému dôchodkovému sporeniu (resp. doplnkovému dôchodkovému poisteniu) stále jedna výhoda. Zákonodarcovia totiž opäť zabudli podmienky zmeniť. Tentoraz v zákone o sociálnom poistení, v ktorom zostala zachovaná výhoda znížených odvodov do Sociálnej poisťovne, keďže príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie do výšky troch percent hrubej mzdy zamestnanca sa nezahŕňal do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne. Platilo teda, že v ak sa zamestnanec, ktorému prispieval aj zamestnávateľ, rozhodol pre doplnkové dôchodkové sporenia, platil nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, ako keby si zvolil účelové sporenie alebo životné poistenie.
Bod nula až od augusta 2006
Bod nula, kedy mali všetky typy účelového sporenia zrovnoprávnené podmienky s doplnkovým dôchodkovým sporením, priniesla až novela zákona o sociálnom poistení platná od 1. augusta 2006. Prišla však neskoro. Nielen preto, že doplnkové dôchodkové poistenie, resp. sporenie od roku 1997 zozbieralo už v tom čase vyše 750-tisíc klientov. Ale aj preto, že nová vláda Roberta Fica vrátila úpravu daňového zákona o rok späť.
Opäť bez alternatív
Od 1. januára 2007 platí novela zákona o dani z príjmov, podľa ktorej si príspevky pre svojich zamestnancov môžu opäť zarátať do daňových výdavkov len tí zamestnávatelia, ktorí pracovníkom prispievajú do doplnkového dôchodkového sporenia. Čo samozrejme znamenalo aj úpravy už uzatvorených zmlúv. Niektorí zamestnávatelia na životné poistenie a iné formy sporenia ako DDS prispievať prestali úplne, iní príspevky znížili. Životné poistenie a účelové sporenie je tak znova o niečo menej zaujímavé. Ktovie akú veselú logiku prinesú ďalšie roky.
Peter Világi, produktový manažér Medical & Financial Consulting
