Utorok.
Mala som pravdu J. Spím do deviatej, krása. Raňajky dávam v tej super pekárni, čo mám pod barákom – kávička, croissant, hmmmm - konečne, doteraz som tam stíhala iba v rýchlosti kupovať sendviče do práce. Normálne sa mi zazdalo, že aj slnko spoza mrakov vidieť. Pôvodný plán bol zosmoliť pri tom aj aktuálne CVéčko ale na stolíku zostal po niekom položený Nový Čas. Plátok, ktorý som nelistovala už ... vlastne asi nikdy ešte, takže sa tomu naozaj nedalo odolať. Veď životopis kúsok počká.
Streda.
Ok, je ráno, takže hneď po rannej hygiene sa ide na ten životopis. Prekvapí ma však ako moja hlava automaticky zaradila do nutnej osobnej hygieny aj posilku, kaderníka a návštevu kníhkupectva. Vyčerpaná letím ešte na kávu ku kámoške, už by mala byť z roboty doma – nevideli sme sa celé dva dni a jej frajer predsa robí v personálke!
Štvrtok.
Ty kokso, kde to som? Aha, takže káva sa natiahla, evidentne doplnila vínom a zostala som spať u kamošky. Aha, už je v práci. No dúfam, že sme aspoň slovkom zavadili o moju pracovnú budúcnosť a spomenie si, že mi má urobiť tlačenku u frajera v práci lebo ja si teda toho veľa nepamätám... Volám taxík, cestou domov začínam smoliť CV, aspoň v hlave. Po chvíli zisťujem, že to fakt bolí, tak prestávam a naordinujem si spánok, po ňom bazén a saunu. Na prečistenie, zrelaxovaná a vyčistená hlava predsa len myslí lepšie a ja potrebujem vytvoriť ten najperfektnejší životopis a najefektnejší motivačný list na svete.
Piatok.
Dnes alebo nikdy. Budík na ôsmu, rýchla sprcha, otváram notebook. HA! To nebude také jednoduché, posledných 6 rokov som používala výhradne služobný, takže tento ešte z čias VŠ má značné, nazvime to, chybičky krásy. Ako napríklad, že neštartuje. Vôbec. Nevadí, povedala som dnes. Beriem zdochnutý notebook pod pazuchu a vyzbrojená sendvičom z pekárne pod domom, odhodlaním ako B. Willis v Armagedone vyrážam do „doupete“ mojho mladsieho bratceka. Brácho prekvapivo nie je doma, ako správny ITéčkár väčšinou cez deň spí a v noci programuje, zato ma však s úsmevom privíta jeho aktuálna Cica. Po tom, ako mi to blonďaté, odhadom dvadsaťročné stvorenie druhýkrát povedalo „teta“ zdvíham kotvy. Brata nechávam pozdravovať. Som zvedavá, čo mu odkáže, že od koho...
Sobota.
Deň otvorených pivníc v NT. Dnes nie.
Nedeľa.
Snívalo sa mi, že ma vyhodili z pohovoru. Otváram snár a zisťujem, že vyhodiť niekoho znamená, že sa poučím na vlastnej škode. Akože chybách asi. Pozriem „lietať“ a je to tu... čierne na bielom... lietať s krídlami = čaká ťa zmena k lepšiemu. Mňa mama volala anjelik, a ten má krídla a vyhodiť z pohovoru znamená letieť odtiaľ!!! Všetko je ako si urobíme, a ako chceme, aby bolo. Ale hlavne, všetko je ako má byť. A v tom momente som nemala žiadne pochybnosti – životopis počká. Po 6 rokoch v zamestnaní a takmer bez dovči si predsa môžem dovoliť týždeň ničnerobenia...
