2. Oco, mama – medvedík,
A ich synček nezbedník
Malý macko – biele Uško,
Čo má stále hladné bruško.
3. Len čo ráno prvá vločka
Rozlepí mackovi očká
Beží Uško o stošesť
Do kuchyne niečo zjesť.
4. Mamina však pozná Uško,
Raz mu skoro prasklo bruško,
Preto v noci po večeri
Skryje jedlo pod taniere.
5. Aj v to ráno macko biely
Do kuchyne si to trielil
Obrovský mal veru hlad
Rybičky by zjedol rád.
6. Miesto toho kašička
Čakala na macíčka
„na rybky si ešte malý“
Povedala mamička.
7. „Radšej choď si umyť zúbky,
Očká, tlapky, prebrať chĺpky.
Urob malú rozcvičku
A príď spapať kašičku.“
8. Otec medveď pritakával
Ukazovák hore dával:
„Na severe všetci vedia,
Medvieďatá kašu jedia!“
9. So slzami na krajíčku
Sedel macko nad kašičkou.
Pri tom nad tou krupicou
Kýval svojou udicou.
10. Po raňajkách medvedica
Obrovská to parádnica,
obliekla si sukňu, blúzku,
dala všetkým na nos pusku
a odišla strážiť Zuzku –
od susedov medvieďa.
11. Otec medveď tiež sa pobral
Bielu čiapku už si zobral,
Vzal si kufrík s veľkým nožom
Dneska totiž varí mrožom.
12. Chystajú tam slávnosť veľkú
Vydávajú dcéru Vierku.
Za muža si berie Joža,
Toho najväčšieho mroža.
13. „Uško hybaj do školy“
Ocino mu hovorí,
„urob radosť mne aj mamke,
Prines samé dobré známky.“
14. Uško pritakáva rýchlo,
Pri srdiečku ho však pichlo
„hurá, už som doma sám,
Pripraviť si môžem plán!“
15. A tak miesto do školičky
Vybral sa nám ten maličký
K moru chytať rybky sám.
Takýto bol jeho plán.
16. Vzal si čižmy, čiapku, šál,
Rukavičky – tie už mal,
Schmatol ešte udicu
A prebehol ulicu.
17. Obehol už líščiu noru,
Našiel cestu priamo k moru.
Veru, potešil sa Uško a
Pritom si hladkal bruško.
18. V tom však dobehla ho slečna,
Vraj je cesta nebezpečná...
„to vraví aj moja mama,
Vraj je deťom zakázaná“
Dodal Uško posmešne.
19. „ja strach nemám veru žiadny
Som len stále veľmi hladný
A otecko s mamičkou
Kŕmia ma len kašičkou...“
20. Slečna líška krúti hlavou
Nesúhlasí s jeho vravou
„z rybiek milý macko Uško
Iba rozbolí ťa bruško!
21. Okrem toho teraz práve
Zlá kosatka vôkol pláve
Od hladu je celá vedľa,
Čo uvidí – to by zjedla!“
22. Veľký čierno-biely dravec,
Najlepší je v mori plavec.
Celé dni si zuby brúsi,
Medvedíka rád okúsi.
23. „chachacha“ sa zasmial macko,
Kývol nad výstrahou packou
A zakýval udičkou –
„chytanie mám v malíčku!“
24. Ušiačik sa pobral ďalej,
Prešiel popod snežnú alej,
Všade vôkol ľad a sneh
Do diaľky sa vlnil breh“.
25. Macko pozrel vľavo-vpravo
„cestu sem som zvládol hravo“
Strach už nechal úplne vzadu
A sadol si na kus ľadu.
26. „Aké krásne je to more,
Vidím vtákov na obzore.
Ešte hodím udičkou
Vytiahnem ju s rybičkou!“
27. „Žiadna mama, žiadny tata“
Výhody si macko ráta.
„iba moje udice,
K tomu rybiek tisíce!“
28. No v tom sa to zrazu stalo,
V ľade hlasno zapraskalo!
Rozlomil sa práve tam,
Kde medvedík tíško stál.
29. A tak teraz macko malý,
Na kryhe sa morom plaví,
Breh mu ďalej uniká,
V očkách strach a panika.
30. Pomóóóc - kričal medvedík,
Neozýval sa však nik.
Razom odnechcel byť rybár,
Ihneď by sa domov vydal.
31. Mamáááá – skúsil macko znova
a v tom začul jeho slová,
možno úplne náhodou,
dravec, čo spal pod vodou.
32. Hneď ako ho prebral Uško
Zistil, že má hladné bruško.
Počul ako škvŕka, stoná...
Od hladu by zjedol slona!
33. Kosatka sa rehotala,
Veľkú radosť z Uška mala.
„Medvieďa má mäska málo,
Za snahu by aj tak stálo.“
34. „Najvyšší čas zožrať niečo“
Povedala rybiou rečou,
Keď k nej v plnej paráde
Uško plával na ľade.
35. Macko teda k rybe mieri
Na kryhe jak na tanieri.
Sedí na nej ako väzeň –
Malý plávajúci rezeň!
36. „Ešteže to slnko hreje“
Kosatka sa pousmeje,
„ľad sa rýchlo roztopí
A macko sa potopí...“
37. Dravec začal vôkol krúžiť,
Zjavne si chcel jedlo užiť.
„neplač stále“ naňho kričí,
„soľ mi celé jedlo zničí!“
38. To je koniec! Fňukal macko
Až si prikryl očká packou.
„Chcel som rybku na večeru,
Nakoniec však mňa zožerú!“
39. Ľad sa rýchlo topiť začal,
macko už si kožuch zmáčal.
Už-už padne do mora,
Kde ho zhltne potvora.
40. Keď v tom zrazu hneď za kryhou
Rybársky čln sa tam mihol.
Na palube malý chlapček
Počul ako macko plače.
41. „Ockóó, prosím poď sem von“,
Zakričal na tatka on.
„pozri sa tam na more,
Tam, k tej veľkej potvore.“
42. Uvideli tam kus ľadu,
Na ňom macko sedel vzadu.
A tú malú posádku,
Ohrozenú kosatkou.
43. V člne chvatne plachtu napli,
Ďalší motor rýchlo zapli.
Zamierili ku zvieraťu,
Bielučkému medvieďaťu.
44. Dorazili v pravej chvíli:
Medvedík len tíško kvílil.
Kým tam hladný dravec krúžil
Ľad sa vôkol neho zúžil.
45. Rybár v ruke pušku zviera,
Vyplašiť chcel veľké zviera,
Keď vystrelil dohora,
Hneď sa zľakla potvora.
46. Mihla chvostom, plutvou trhla,
Pod hladinu hneď sa vrhla.
Navštíviť šla iné kraje,
Tam sa hádam v kľude naje...
47. Pri kryhe už pristál rybár
Mostík z lode ihneď vybral.
S chlapcom naložili macka,
Po ľade sa ledva tackal...
48. „už sa neboj macko biely,“
Povedal mu chlapček smelý,
„so sebou ťa vezmem k nám,
Tam na teba pozor dám“.
49. Uško týchto slov sa zľakol,
Pred chlapca si rýchlo kľakol:
„ďakujem ti za záchranu,
Ja však potrebujem mamu“.
50. S pochopením tatko rybár
Na Uška sa pri tom díval.
„synček veď aj naša mama
Nie je rada, keď je sama!“
51. A tak sa loď plaví k brehu,
Kde už všetci stoja v strehu.
Oco, mama, učiteľka,
Aj susedov kopa veľká.
52. „Uškóóó“ – kričia všetci naraz,
Macko vrhol sa k nim zaraz,
Vyskočil hneď na ocina,
Potom mamu vyobjímal...
53. „milá mama chcem ti sľúbiť,
Že ťa budem navždy ľúbiť,
Čo navaríš zaraz zjem,
Odvrávať už nebudem!“
54. „už viem, že mi dobre chcete,
Veď vy veľmi dobre viete,
Že pre mackov kašička
Lepšia je jak rybička“.
55. A tak družne traja biely –
Mama, oco, synček smelý –
Chytili sa za ručičky
A domov šli pomaličky.
