Ciele a méty vedenia ministerstva sa sústredili na snahu o zvýšenie transparentnosti a férovosti v štátnom IT a boj s korupciou, posilnenie kapacít na strane štátneho IT a hlavne personálnych kapacít, aby sa štát stal rovnocenným partnerom dodávateľov, zlepšenie užitočnosti služieb pre občanov a podnikateľov, ale aj centralizáciu riadenia a koordinácie IT vo verejnej správe.
Tieto ciele z pozície IT firiem plne podporujeme, dlhodobo voláme po zmenách vo všetkých spomínaných oblastiach. V tejto chvíli však neviem povedať, či sa ministerstvu podarí naplniť ich.
Stagnácia projektov
Apriórne som totiž predpokladal, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) bude tlačiť na realizáciu naplánovaných projektov po aplikácii všetkých princípov transparentnosti, centrálneho riadenia, užitočnosti pre občanov a s dostatočným personálnym kapitálom na strane štátnych itečkárov.
Faktom ale je, že projekty v štátnom IT stagnujú. Stali sa predmetom zložitého a nie úplne jasného hodnotiaceho procesu. Veľká časť z nich ešte nezačala s verejným obstarávaním a domnievam sa, významnú časť z nich sa už nepodarí zrealizovať do konca programového obdobia, teda do roku 2023. Popri tom, počas prvého roka tejto vlády nebola publikovaná žiadna nová výzva na národné a ani dopytové projekty.
Transparentnosť
Kľúčovým prvkom sú otvorené a férovo nastavené verejné súťaže. Keďže sa obstaráva minimálne, prebiehajú len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Za dôležité považujem, aby sa MIRRI postavilo aj za súťaže orientované na kvalitu a nielen cenu, a aby ďalším rezortom pomáhalo pri zbavovaní sa vendor lock-in podľa metodiky, ktorá je na svete už viac ako dva roky.
Posilnenie personálnych kapacít
Ministerstvo precenilo záujem IT profesionálov vstúpiť do služieb štátu. Neprihliada sa totiž na fakt, že kľúčové pozície, ktoré je potrebné obsadiť (projektoví manažéri, biznisoví analytici, IT architekti atď.), sú nedostatkové aj v komerčnom sektore.
Naviac, v súkromnej sfére dokážu skúsení itečkári pracovať na atraktívnych projektoch a sú lepšie zaplatení. V poslednom čase ministerstvo spustilo nábor nových zamestnancov podporený aj marketingovou kampaňou. To treba oceniť. No na druhej strane, ani zďaleka sa to nepribližuje náboru skúsených ľudí do firiem.
Ťažko sa dá očakávať, že informatici sa pohrnú do štátnej služby preto, aby napĺňali niečiu politickú agendu. Informatik si vyberá prácu podľa toho, ako je platená a či je zaujímavá a kreatívna. Zdá sa mi, že v tomto štát ťahá za kratší koniec. Popri tom sme zaznamenali odchod viacerých kvalitných a skúsených IT manažérov zo svojich pozícií. Tí si odniesli cenné know-how a situácia na strane štátu ako zákazníka sa tým ešte zhoršila.
Samostatnou kapitolou je vytvorenie štátnej firmy Slovensko IT. Ako reprezentant IT odvetvia nemám problém ani s existenciou tejto spoločnosti a ani s účelom, za ktorým bola zriadená. Téma je však mediálne a aj vo verejných diskusiách preceňovaná a vyvoláva zbytočné emócie.
Viac mi vadí vzťah štátnych orgánov k IT firmám. V mnohých prípadoch sa predstavitelia štátu vyhýbajú komunikácii s nimi a kvalita vzťahov sa líši od rezortu k rezortu. Čiastočne ide o predsudky a uviaznutie v predvolebnej rétorike, čo vedie k neriešeniu otvorených problémov. Čiastočne však vidím nedostatok sebavedomia na strane predstaviteľov štátu a často aj neochotu počúvať odborníkov, ktorá sa akosi stáva vlastnosťou tejto vlády.
Kvalita štátneho IT
Na svete je nová vyhláška o riadení projektov, IT komunita od začiatku diskutuje o jej vykonateľnosti v praxi a jej účinnosť zatiaľ neviem vyhodnotiť. Považujem to za krok správnym smerom, no na druhej strane, registrujem aj prvé praktické skúsenosti zo zopár bežiacich projektov. Tieto poznatky hovoria o navýšení prácnosti o 15 až 20% percent. To sa bude premietať do ceny IT projektov.
To isté možno skonštatovať o proklamovanom cieli urobiť sprístupniť také IT služby, ktoré budú zamerané na potreby občana a podnikateľa. Bude potrebné nielen zlepšiť používateľské prostredie, ale aj všetky obslužné procesy, ktoré bežia v pozadí na úradoch, aby informačné systémy prestali kopírovať postupy a procesy papierového sveta. Nedá sa to však urobiť bez rozsiahlych zmien zákonov, vyhlášok a organizácie práce na úradoch. To však už ide nad rámec informačných technológií a v tejto chvíli dúfam, že sa ministerstvo dokáže zhostiť takejto koordinačnej úlohy.
Centralizácia a koordinácia štátneho IT
Ak by sa dôsledne dodržiaval Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe, MIRRI by malo voči ostatným inštitúciám vystupovať ako „orgán vedenia“. K tomu ale ešte máme ďaleko.
Stačí sa pozrieť na informatické pokrytie pandémie Covid-19. Štát nevie efektívne využívať zbierané a dostupné dáta, napriek tomu, že na MIRRI SR je zriadená dátová kancelária. Kvalita systémov pre občanov, ako napríklad registrácia na očkovanie, je katastrofálna, napriek tomu, že MIIRRI má k dispozícii vlastné oddelenie riadenia kvality, ktoré má slúžiť aj iným orgánom verejnej moci.
Pevne verím, že si ministerstvo nájde metódy, ako preniesť svoje ambície do praxe. To sa ale dá preukázať iba tým, že sa budú realizovať projekty a na nich sa budú každodenne riešiť problémy, ktoré bude prinášať život. Rovnako je dôležité, aby ministerstvo dokázalo asertívne presadzovať princípy digitálnej transformácie verejnej správy a úspešne viesť iné orgány verejnej správy do digitálnej doby.
