Peter Flak
Kým je čas!
V úvode tohto možno trošku dlhšieho článku napíšem tri myšlienky a chcel by som, aby ste sa nad nimi triezvo zamysleli, bez predsudkov a bez ohľadu na to, či ste učiteľ, študent, riaditeľ alebo rodič, minister alebo hocikto iný. Prvá: Škola. Pre koho tu je alebo má byť? Pre koho sa to celé robí? Kto má byť v centre pozornosti? Pre požiadavky a potreby učiteľov? Riaditeľov škôl? Alebo ministrov? Nebodaj žiakov?? Druhá: V škole sa učíme mnoho predmetov, niektoré niekedy využijeme, iné menej, niektoré vôbec nie, ale cudzí jazyk nie je predmet, je to nástroj. Toto si však, žiaľ, mnoho ľudí nedokáže uvedomiť. Tak ešte raz. Je to nástroj. Nástroj. Nástroj. Nástroj na prácu, učenie sa, zábavu, cestovanie, vlastne na život. Človek je zložitá bytosť, mnohé myšlienky a pocity vyjadriť ani nevieme, a práve na vyjadrenie tých, ktoré vieme, často používame jazyk. Rodný alebo aj cudzí, ale jazyk. Skúste vyjadriť myšlienku bez slov. Ide to? Dokážete prísť na niečo, čo neviete vyjadriť slovami? Ťažké, však? Jazyk je v nás a našťastie alebo nanešťastie, do jeho mantinelov vkladáme svoj život. Ešte stále sa pozeráte na jazyk ako na predmet? Ako na 3x45 min týždenne?
