S tvojou rukou v mojej to zvládnem

Žlté béemvéčko a z neho vystupuje mladý pár. On si chystá kľúče a ona sa na neho milo usmeje. Milým úsmevom tej, ktorá vie, že je ním milovaná. Stiske tlačítko a auto je zatvorené. Už nikto nebude mať záujem pozrieť sa do tohto kútika, kde sa tí dvaja majú radi.
"Tak ako dnes v práci? Si veľmi unavený?"
"Bolo toho dosť. Viacero ťažkých prípadov. Neviem, čo ďalej. Vyčerpáva ma to..."
"A kolegovia, ako to oni zvládajú?"
"Tým už to je jedno. Veď na čom záleží? Fiančne sú za vodou. Starosti žiadne."
"Rozumiem Ti."
A pohladí ho. On na ňu pozrie pohľadom vďačnosti. Našiel to, čo hľadal. Uši, ktoré ho vypočujú. Ruka, ktorá ho pohladí a ktorá je v jeho dlani. Tam, kde hľadá oporu a istotu. Po dni, keď bola v práci. Po dni, keď sa tešila na ten malý zázrak, ktorý klopká na dvere jej bruška a chce vidieť jej oči, hoci už bol tak blízko jej srdca.
Jedna rodinka...
Potrebujeme sa navzájom. Nie naše peniaze. Nie našu kariéru. Nie náš úspech.
Potrebujeme seba. Potrebujeme sa navzájom, aby sme žili život naplno. Aby sme ho neprepracovali, nerozbili, nepremárnili, ale prežili ako dar. Ako zázrak.