Zomreli mu synovia i dcéry. Stratil majetok. Kedysi mocný dnes počúva výsmech svojich"priateľov". "Opustil Ťa Boh, Ty hlupák. Hrešil si, trp!" On sám by mohol povedať a vyznať, že ho Boh nechal samého. Uprostred ruín jeho existencie. Bez nádeje. On má na to právo. Ale mlčí. Je ticho. To strašné ticho opustenosti. Beznádeje. Hlbokej noci. V ktorej nepočúť vtáči spev a nevidieť ranné zore.
Muž, ktorý sa nedal zlomiť - napriek všetkému -, hoci nechápal. Veril. Blázon?
Jób.
1. feb 2006 o 06:03
Páči sa: 0x
Prečítané: 887x
Oči bez svetla
Existenciálna úzkosť. Prázdnota.
Písmo:
A-
|
A+






