Zvlažuješ zem, ktorá je doráňaná toľkým hnevom z našich úst a sŕdc.
Prikrývaš ju svojím plačom, ktorý prináša zmierenie a pokoj.
Daruješ to ticho, pri ktorom každý z nás už môže hovoriť a myslieť so srdcom slobodným a čistým.
Si prameňom pre toľké iné vody, ktoré zmývajú smútok a sklamanie.
Prinášaš nádej, že raz i tvoj plač skončí, avšak spolu s ním príde očistenie, pokoj, radosť...
Som ti vďačný, že si.
Som vďačný, že môžem byť a počuť ťa, lebo toľkí by chceli...
Vďaka ti, tichý májový dážď, verný a stály.