Je to partia chalanov, či skôr chlapov. Stretneme sa na štedrý deň okolo obeda. Zvítania. Podania rúk. Priateľské a pekné prejavy. A potom cvičíme koledy. Také tie klasické a známe. Nie je to priam dokonalý spev, ale má srdiečko. Zoberieme betlehemské svetlá do lampášov a vyrážame...
Našimi cieľmi sú domovy dôchodcov v našom meste. Tam sme sa dohodli a tešia sa na nás. Vtrhneme tam. Začneme spievať z celého srdca a hrdla. Tých zhruba dvadsať chalanov. Znie to priam čarovne. Ako v raji. Starčekovia a starenky vychádzajú na chodby. Prajeme im všetko dobré. Zaspievame si s nimi, podáme ruky, darčeky, svetlo... a od izby do izby. Všade kam sa len dá. Tam sme. Plní života. A skôr než odídeme, ich všetkých voláme do spoločenskej miestnosti. Tam vytiahneme tých našich šesť - sedem gitár a spustíme s celého srdca. Tým barytónovo - basovými hlasmi... "búvaj dieťa krásne...", "dobrý pastier sa narodil..." a zopár ďalších. Medzitým vinše a vinše a vinše... A veľa úsmevov, radosti. Z priateľstva, z prijatia, z toho pokoja a radosti medzi nami všetkými. A nesmie chýbať "tichá noc..." a po nej objatia všetkých, ktorí tam pre našich starúšikov obetujú a dávajú svoj čas i srdiečko a za ktorých ďakujeme.
A potom cesta domov. Už je jedno aké je jedlo i dar. To hlavné sme už dostali. Dobro, ktoré vstúpilo do našich životov a do životov tých, u ktorých sme mohli stráviť kúsok našich životov. Ďakujem za týchto chalanov, za starkých, za všetkých ľudí dobrej vôle a ochotných slúžiť iným... Vážime si vás. Pokoj s vami.
