"Pôvodne som ju nechcela dať nikomu, ale vo štvrtok som sa rozhodla, že Ti ju dám."
Tieto slová mnou otriasli. Práve dnes. Práve dnes, keď si tak viac spomíname na naše drahé mamy, mamky, maminy, mamičky a aj ja na tú svoju... Táto mamina má už svojho jediného syna v nebi... Aké to je prísť o milovanú osobu?
Ona sa však nevzdala. Nepoddali sa smrti ani ona, ani jej manžel, ani jej drahí, ani jej dcéra so svojim snúbencom, s ktorým sa budú v septembri brať. Nepoddali sa smrti, zúfalstvu, smútku, beznádeji... Nie! V tomto sú mi nesmierným príkladom nádeje. A viery v život "po", viery v život za týmto životom, viery v Nebo. V nebo, priatelia...
To nebo je v láske medzi nami. Tam sa mu učíme. Tam...
Milé mamy, mamky, maminy, mamičky... majte, prosím stále v srdci lásku. V nej je pokoj pre vás a aj pre vašich drahých...
Červená šatka nádeje... Dnes ma sprevádzala celú svätú omšu.
S úctou
