Stáli sme na pumpe v P. D. dostal bláznivý nápad navštíviť jednu našu kamarátku na jej praxi. Pršalo a snežilo zároveň, vyrážali sme neskoro a teraz sme čakali na zlej strane mesta... D. čakal s tabuľkou a ja som chodil od auta ku autu. Keď mi už jedna sympatická pani povedala, že nás zoberie, zastavil sa pri mne muž na červenej športovej audine a vraví
- Zoberiem vás aspoň na opačný koniec mesta. Ale veď ja Ťa poznám. Bral som Ťa hore na S. Bolo to pred trištvrte rokom. Dobre sme sa porozprávali, tak rád by som aj teraz...
Dal som mu na seba číslo a zostal som v šoku. Ako je to možné? Toto asi nebude náhoda... Všetky tie okolnosti boli tak strašidelne absurdné a zároveň do seba tak veľmi zapadali... On túžil po stretnutí so mnou a verím, že Boh, o ktorom verím, že sprevádza moje kroky mi ho poslal do cesty...
Takýchto stretnutí je veľa. Naša cesta životom je odkrývanie jeho tajomnosti. Dakedy je to záhrada plná krásnych kvetov a dakedy strmý kopec bez možnosti oddychu a s výsmechom od iných... Ale je to cesta a verím, že má zmysel.
Ten, Ktorý v úbohosti jasličiek prijal túto našu pokornú cestu, istotne prijme i nás a bude nám stále nablízku. To vám zo srdca a úprimne praje stopujúci muž, kňaz, priateľ...
S úctou.
