V piatok sme mali tvorivé dielne v našom pastoračnom centre. Je to milá tradícia, ktorá trvá už niekoľko rokov. Je postavená na ich službe. Koho? No predsa mladých, šikovných a milých dievčat, ale i chlapcov animátorov a animátoriek. Neviem, prečo prichádzajú priamo zo školy, niekedy unavení po celom týždni a slúžia malým deťom, ktoré tu prinesú ich rodičia. Obdivujem ich nadšenie a službu. A potom po sv. omši, po dielňach, zostávajú tu u nás v našom centre a opravujú, vyrábajú, tvoria i ďalej, aby mohli iným urobiť radosť...
Obdivujem ich.
Mladí, ktorí rozdávajú radosť iba tým, že sa oblečú za Mikuláša, anjelov a čertov a idú rozdávať cukríky a sladkosti, ktoré sami kúpili. Všetkým deťom, ktoré prídu na sv. omšu, mladým... (a verte mi je celkom dosť...) a s radosťou, bez výčitiek, bez znechutenia... Je v nich toľko dobra a oni ho ponúkajú ďalej...
Obdivujem ich.
A potom rozhodnutie ďalších darovať svoje herecké, tanečné, hudobné, spevácke i športové talenty. Pri hraní a speve na sv. omši, pri tvorbe divadla, učením iných. To nie je málo, milí priatelia. Oni to robia nielen preto, aby sa realizovali a robia, slúžia s presvedčením, ktoré ich presahuje.
Obdivujem ich.
V mene nás dospelých vám ďakujem. Vy ste našou nádejou i budúcnosťou. Sme s vami a pri vás.
Želám pekné dni.
