Ďzefe, ty si došiel!

Len pred niekoľkými mesiacmi bol ešte v pohode. Tešil sa z rodiny,zo svojej práce, z priateľov. Potom prišla choroba. Tichonenápdne. Tak ako len ona vie. A zahryzla sa do jeho tela. Muža vnajlepších rokoch. Trhala. Myslela si, že ho zničí aj vnútorne.Naštrbila ho. Poznačila, ale nezničila. Bojoval. O každú minútu. Oposledné dni s rodinou. Posledné Vianoce. Zazimovanie včiel.Predvianočná spoveď. Posledné dni... a potom chemoterapia.Bolesť, samota...

Včera nás tam bolo viac ako pätsto. Plný cintorín. Slzy v očiach chlapov. Plač žien. Hlina, ktorá padá a posledné pohľady.

"Jožko, oci, kámo..."

Je miesto, kde nás čakáš.