Išli sme z F. do P. Zastal nám.
„Bál som sa vás. Mám zlú životnú skúsenosť, čo som prekonal. Urobil som v živote jednu obrovskú chybu.“
Mlčanie. M. a ja sme mali za sebou skvelý deň na kopcoch. Boli sme unavení. A on mlčal tiež. Až kým...
„R. mohol by si mi, prosím poslať číslo na pána M.“ Telefonát od môjho priateľa M.
Po jeho vybavení sa nás pýta: „ste členovia nejakej náboženskej organizácie?“
„Som katolícky kňaz.“
„Dúfam, že za tento dobrý skutok budem nejako odmenený.“
A pokračuje ďalej. Medzitým prechádzame cez F. sedlo smerom na P.
„Mal som dosť. So ženou mi to nevychádzalo. Práca nebola dobrá. Všetko sa kazilo a deti... A tak som prijal jednu ponuku. Ja, naivný hlupák som si myslel, že pomáham... Keď som sa dozvedel, o čo išlo skoro som sa zrútil. Nemal som chuť nič robiť. Nemal som chuť na nič.“
Nechcem vám písať viac o tom „zle“, ale z tých pár slov, čo mi povedal a z tých pár „medziriadkových“ naznačení som pochopil, že to bolo fakt zlé.
„Naučilo ma to viac si vážiť moju manželku. Nemôžeme mať deti, a tak sa učíme milovať sa navzájom... Manželia buď sú po rokoch nepriateľmi alebo najlepšími priateľmi.“
Cítil som, že to druhé platí pre neho a pre jeho drahú.
Miesto do P. nás zaviezol až domov. Rozprávali sme sa o autách, o vnútri a vonkajšku, zistili sme, že máme spoločného známeho... a keď u nás na fare sedel pri našej skvelej káve tak medzi rečou tento hľadajúci veriaci v Boha povedal jednu vetu: „Čokoľvek robíš pre človeka dobré, robíš to pre Boha.“
Ďakujem Ti Pane za toto stretnutie s týmto nádherným človekom a ďakujem Ti, že má túžbu žiť a milovať. Ďakujem...
Prajem vám nádej, drahé priateľky a drahí priatelia. Ste v mojich modlitbách.
S úctou.
