Mali sme akurát po našej "mládežke" ako ju zvykneme volať. Bola posledná tento rok. Náš zbor, hudobníci i miništranti a vlastne aj všetci mladí a my trošku starší, čo sme tam boli, sme spomínali... Na celý rok, na tie skvelé a krásne zážitky. Na omšu, pri ktorej sme sa modlili za jedného z nás, ktorý tragicky zomrel, aj na naše divadlá, na turnaje a všetky výlety... Bolo toho veľa, ale asi to "veľa" nie je až také podstatné ako ten obsah. To srdce. Tá láska za tým. Láska Jeho k nám a naša snaha o lásku k sebe navzájom. S Ním sa čosi pekné podarilo vytvoriť aj prežiť. Naozaj vďaka!
A aby som nezabudol na "ten krížik", veľmi ma potešil krížik od našej dirigentky. Zvyčajne krížiky, požehnania a tak dávame my kňazi. Je fajn dostať požehnanie a cítiť silu modlitby. Tak vďaka a pekný deň.
